DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
abbronzare
v. tr.
-
abbronzâ
[abruŋˈzaː]
abbronzarsi
v. pron.
-
abbronzâse
[abruŋˈzaːse]
Coniugaçioin
abbronzâ
Indicativo
Presente
- mi abbronzo
- ti t’abbronzi
- lê o/a l’abbronza
- niatri abbronzemmo
- viatri abbronzæ
- liatri abbronzan
Imperfetto
- mi abbronzava
- ti t’abbronzavi
- lê o/a l’abbronzava
- niatri abbronzavimo
- viatri abbronzavi
- liatri abbronzavan
Futuo
- mi abbronziò
- ti t’abbronziæ
- lê o/a l’abbronzià
- niatri abbronziemo
- viatri abbronziei
- liatri abbronzian
Conzontivo
Presente
- che mi abbronze
- che ti t’abbronzi
- che lê o/a l’abbronze
- che niatri abbronzemmo
- che viatri abbronzæ
- che liatri abbronzan
Imperfetto
- che mi abbronzesse
- che ti t’abbronzesci
- che lê o/a l’abbronzesse
- che niatri abbronzescimo
- che viatri abbronzesci
- che liatri abbronzessan
Condiçionale
- mi abbronzieiva/abbronziæ
- ti t’abbronziësci
- lê o/a l’abbronzieiva/abbronziæ
- niatri abbronziëscimo
- viatri abbronziësci
- liatri abbronzieivan/abbronziæn
Imperativo
- abbronza ti!
- abbronzemmo niatri!
- abbronzæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. abbronzou
- m. p. abbronzæ
- f. s. abbronzâ
- f. p. abbronzæ
Gerundio
- abbronzando