ammirare
v.tr.
-
contemplare ammiâ [aˈmjaː]
-
stimare apprexâ [apreˈʒaː]
astimmâ [astiˈmaː]
stimmâ [stiˈmaː]
Coniugaçioin
ammiâ
Part. pass. ammiou
Ger. ammiando
Ind.
Pres.
- mi ammio
- ti t’ammi
- lê o/a l’ammia
- niatri ammiemmo/ammiemo
- viatri ammiæ
- lô ammian
Impf.
- mi ammiava
- ti t’ammiavi
- lê o/a l’ammiava
- niatri ammiavimo
- viatri ammiavi
- lô ammiavan
Fut.
- mi ammiò
- ti t’ammiæ
- lê o/a l’ammià
- niatri ammiemo
- viatri ammiei
- lô ammian
Conz.
Pres.
- che mi ammie
- che ti t’ammi
- che lê o/a l’ammie
- che niatri ammiemmo/ammiemo
- che viatri ammiæ
- che lô ammian
Impf.
- che mi ammiesse
- che ti t’ammiesci
- che lê o/a l’ammiesse
- che niatri ammiescimo
- che viatri ammiesci
- che lô ammiessan
Cond.
- mi ammieiva/ammiæ
- ti t’ammiësci
- lê o/a l’ammieiva/ammiæ
- niatri ammiëscimo
- viatri ammiësci
- lô ammieivan/ammiæn
Imper.
- ammia ti
- ch’o/a l’ammie lê
- ammiemmo/ammiemo niatri
- ammiæ viatri
- ammian lô
apprexâ
Part. pass. apprexou
Ger. apprexando
Ind.
Pres.
- mi apprexo
- ti t’apprexi
- lê o/a l’apprexa
- niatri apprexemmo
- viatri apprexæ
- lô apprexan
Impf.
- mi apprexava
- ti t’apprexavi
- lê o/a l’apprexava
- niatri apprexavimo
- viatri apprexavi
- lô apprexavan
Fut.
- mi apprexiò
- ti t’apprexiæ
- lê o/a l’apprexià
- niatri apprexiemo
- viatri apprexiei
- lô apprexian
Conz.
Pres.
- che mi apprexe
- che ti t’apprexi
- che lê o/a l’apprexe
- che niatri apprexemmo
- che viatri apprexæ
- che lô apprexan
Impf.
- che mi apprexesse
- che ti t’apprexesci
- che lê o/a l’apprexesse
- che niatri apprexescimo
- che viatri apprexesci
- che lô apprexessan
Cond.
- mi apprexieiva/apprexiæ
- ti t’apprexiësci
- lê o/a l’apprexieiva/apprexiæ
- niatri apprexiëscimo
- viatri apprexiësci
- lô apprexieivan/apprexiæn
Imper.
- apprexa ti
- ch’o/a l’apprexe lê
- apprexemmo niatri
- apprexæ viatri
- apprexan lô
astimmâ
Part. pass. astimmou
Ger. astimmando
Ind.
Pres.
- mi astimmo
- ti t’astimmi
- lê o/a l’astimma
- niatri astimmemmo
- viatri astimmæ
- lô astimman
Impf.
- mi astimmava
- ti t’astimmavi
- lê o/a l’astimmava
- niatri astimmavimo
- viatri astimmavi
- lô astimmavan
Fut.
- mi astimmiò
- ti t’astimmiæ
- lê o/a l’astimmià
- niatri astimmiemo
- viatri astimmiei
- lô astimmian
Conz.
Pres.
- che mi astimme
- che ti t’astimmi
- che lê o/a l’astimme
- che niatri astimmemmo
- che viatri astimmæ
- che lô astimman
Impf.
- che mi astimmesse
- che ti t’astimmesci
- che lê o/a l’astimmesse
- che niatri astimmescimo
- che viatri astimmesci
- che lô astimmessan
Cond.
- mi astimmieiva/astimmiæ
- ti t’astimmiësci
- lê o/a l’astimmieiva/astimmiæ
- niatri astimmiëscimo
- viatri astimmiësci
- lô astimmieivan/astimmiæn
Imper.
- astimma ti
- ch’o/a l’astimme lê
- astimmemmo niatri
- astimmæ viatri
- astimman lô
stimmâ
Part. pass. stimmou
Ger. stimmando
Ind.
Pres.
- mi stimmo
- ti ti stimmi
- lê o/a stimma
- niatri stimmemmo
- viatri stimmæ
- lô stimman
Impf.
- mi stimmava
- ti ti stimmavi
- lê o/a stimmava
- niatri stimmavimo
- viatri stimmavi
- lô stimmavan
Fut.
- mi stimmiò
- ti ti stimmiæ
- lê o/a stimmià
- niatri stimmiemo
- viatri stimmiei
- lô stimmian
Conz.
Pres.
- che mi stimme
- che ti ti stimmi
- che lê o/a stimme
- che niatri stimmemmo
- che viatri stimmæ
- che lô stimman
Impf.
- che mi stimmesse
- che ti ti stimmesci
- che lê o/a stimmesse
- che niatri stimmescimo
- che viatri stimmesci
- che lô stimmessan
Cond.
- mi stimmieiva/stimmiæ
- ti ti stimmiësci
- lê o/a stimmieiva/stimmiæ
- niatri stimmiëscimo
- viatri stimmiësci
- lô stimmieivan/stimmiæn
Imper.
- stimma ti
- ch’o/a stimme lê
- stimmemmo niatri
- stimmæ viatri
- stimman lô