Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

aprire

v.tr.
  1. rendere accessibile, privare del coperchio e sim.

    arvî [arˈviː]

    Exempi

    il dentista mi ha chiesto di aprire la bocca

    o dentista o m’à domandou d’arvî a bocca

    non hai nemmeno aperto il libro

    no t’æ manco averto o libbro

  2. di attività o sim.: avviare, fondare

    inandiâ [inaŋˈdjaː]

    arvî [arˈviː]

    Exempi

    Elisabetta ha aperto una macelleria con la sorella

    a Lisabetta a l’à inandiou unna butega da maxellâ co-a seu

  3. di alimenti: cominciare a consumare

    insâ [iŋˈsaː]

    arvî [arˈviː]

    Exempi

    stasera apriamo una bottiglia per festeggiare un po’

    staseia insemmo unna bottiggiâ pe festezzâ un pö

v.intr.
  1. di negozio: aprire l’attività

    arvî [arˈviː]

    Exempi

    di venerdì la posta apre alle otto

    a-o venardì a pòsta a l’arve à eutt’oe

aprirsi

v.pron.
  1. arvîse [arˈviːse]

Coniugaçioin

arvî

Part. pass. averto

Ger. arvindo

Ind.
Pres.
  1. mi arvo
  2. ti t’arvi
  3. lê o/a l’arve
  4. niatri arvimmo
  5. viatri arvî
  6. lô arvan
Impf.
  1. mi arviva
  2. ti t’arvivi
  3. lê o/a l’arviva
  4. niatri arvivimo
  5. viatri arvivi
  6. lô arvivan
Fut.
  1. mi arviò
  2. ti t’arviæ
  3. lê o/a l’arvià
  4. niatri arviemo
  5. viatri arviei
  6. lô arvian
Conz.
Pres.
  1. che mi arve
  2. che ti t’arvi
  3. che lê o/a l’arve
  4. che niatri arvimmo
  5. che viatri arvî
  6. che lô arvan
Impf.
  1. che mi arvisse
  2. che ti t’arvisci
  3. che lê o/a l’arvisse
  4. che niatri arviscimo
  5. che viatri arvisci
  6. che lô arvissan
Cond.
  1. mi arvieiva/arviæ
  2. ti t’arviësci
  3. lê o/a l’arvieiva/arviæ
  4. niatri arviëscimo
  5. viatri arviësci
  6. lô arvieivan/arviæn
Imper.
  1. arvi ti
  2. ch’o/a l’arve lê
  3. arvimmo niatri
  4. arvî viatri
  5. arvan lô
inandiâ

Part. pass. inandiou

Ger. inandiando

Ind.
Pres.
  1. mi inandio
  2. ti t’inandi
  3. lê o/a l’inandia
  4. niatri inandiemmo/inandiemo
  5. viatri inandiæ
  6. lô inandian
Impf.
  1. mi inandiava
  2. ti t’inandiavi
  3. lê o/a l’inandiava
  4. niatri inandiavimo
  5. viatri inandiavi
  6. lô inandiavan
Fut.
  1. mi inandiò
  2. ti t’inandiæ
  3. lê o/a l’inandià
  4. niatri inandiemo
  5. viatri inandiei
  6. lô inandian
Conz.
Pres.
  1. che mi inandie
  2. che ti t’inandi
  3. che lê o/a l’inandie
  4. che niatri inandiemmo/inandiemo
  5. che viatri inandiæ
  6. che lô inandian
Impf.
  1. che mi inandiesse
  2. che ti t’inandiesci
  3. che lê o/a l’inandiesse
  4. che niatri inandiescimo
  5. che viatri inandiesci
  6. che lô inandiessan
Cond.
  1. mi inandieiva/inandiæ
  2. ti t’inandiësci
  3. lê o/a l’inandieiva/inandiæ
  4. niatri inandiëscimo
  5. viatri inandiësci
  6. lô inandieivan/inandiæn
Imper.
  1. inandia ti
  2. ch’o/a l’inandie lê
  3. inandiemmo/inandiemo niatri
  4. inandiæ viatri
  5. inandian lô
insâ

Part. pass. insou

Ger. insando

Ind.
Pres.
  1. mi inso
  2. ti t’insi
  3. lê o/a l’insa
  4. niatri insemmo
  5. viatri insæ
  6. lô insan
Impf.
  1. mi insava
  2. ti t’insavi
  3. lê o/a l’insava
  4. niatri insavimo
  5. viatri insavi
  6. lô insavan
Fut.
  1. mi insiò
  2. ti t’insiæ
  3. lê o/a l’insià
  4. niatri insiemo
  5. viatri insiei
  6. lô insian
Conz.
Pres.
  1. che mi inse
  2. che ti t’insi
  3. che lê o/a l’inse
  4. che niatri insemmo
  5. che viatri insæ
  6. che lô insan
Impf.
  1. che mi insesse
  2. che ti t’insesci
  3. che lê o/a l’insesse
  4. che niatri insescimo
  5. che viatri insesci
  6. che lô insessan
Cond.
  1. mi insieiva/insiæ
  2. ti t’insiësci
  3. lê o/a l’insieiva/insiæ
  4. niatri insiëscimo
  5. viatri insiësci
  6. lô insieivan/insiæn
Imper.
  1. insa ti
  2. ch’o/a l’inse lê
  3. insemmo niatri
  4. insæ viatri
  5. insan lô