DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
ardere
v. tr.
-
bruciare bruxâ
[bryˈʒaː] il prete ardeva l’incenso
o præve o bruxava l’inçenso
v. intr.
-
bruciare bruxâ
[bryˈʒaː] il fuoco nel camino ardeva luminoso
o feugo into camin o bruxava luxente
Coniugaçioin
bruxâ
Indicativo
Presente
- mi bruxo
- ti ti bruxi
- lê o/a bruxa
- niatri bruxemmo
- viatri bruxæ
- liatri bruxan
Imperfetto
- mi bruxava
- ti ti bruxavi
- lê o/a bruxava
- niatri bruxavimo
- viatri bruxavi
- liatri bruxavan
Futuo
- mi bruxiò
- ti ti bruxiæ
- lê o/a bruxià
- niatri bruxiemo
- viatri bruxiei
- liatri bruxian
Conzontivo
Presente
- che mi bruxe
- che ti ti bruxi
- che lê o/a bruxe
- che niatri bruxemmo
- che viatri bruxæ
- che liatri bruxan
Imperfetto
- che mi bruxesse
- che ti ti bruxesci
- che lê o/a bruxesse
- che niatri bruxescimo
- che viatri bruxesci
- che liatri bruxessan
Condiçionale
- mi bruxieiva/bruxiæ
- ti ti bruxiësci
- lê o/a bruxieiva/bruxiæ
- niatri bruxiëscimo
- viatri bruxiësci
- liatri bruxieivan/bruxiæn
Imperativo
- bruxa ti!
- bruxemmo niatri!
- bruxæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. bruxou
- m. p. bruxæ
- f. s. bruxâ
- f. p. bruxæ
Gerundio
- bruxando