assopire
v.tr.
-
fâ addormiggiâ [ˈfaː adurmiˈdʒaː]
assopirsi
v.pron.
-
addormiggiâse [adurmiˈdʒaːse]
Coniugaçioin
addormiggiâ
Part. pass. addormiggiou
Ger. addormiggiando
Ind.
Pres.
- mi addormiggio
- ti t’addormiggi
- lê o/a l’addormiggia
- niatri addormiggemmo
- viatri addormiggiæ
- lô addormiggian
Impf.
- mi addormiggiava
- ti t’addormiggiavi
- lê o/a l’addormiggiava
- niatri addormiggiavimo
- viatri addormiggiavi
- lô addormiggiavan
Fut.
- mi addormiggiò
- ti t’addormiggiæ
- lê o/a l’addormiggià
- niatri addormiggiemo
- viatri addormiggiei
- lô addormiggian
Conz.
Pres.
- che mi addormigge
- che ti t’addormiggi
- che lê o/a l’addormigge
- che niatri addormiggemmo
- che viatri addormiggiæ
- che lô addormiggian
Impf.
- che mi addormiggesse
- che ti t’addormiggesci
- che lê o/a l’addormiggesse
- che niatri addormiggescimo
- che viatri addormiggesci
- che lô addormiggessan
Cond.
- mi addormiggieiva/addormiggiæ
- ti t’addormiggiësci
- lê o/a l’addormiggieiva/addormiggiæ
- niatri addormiggiëscimo
- viatri addormiggiësci
- lô addormiggieivan/addormiggiæn
Imper.
- addormiggia ti
- ch’o/a l’addormigge lê
- addormiggemmo niatri
- addormiggiæ viatri
- addormiggian lô