concepire
v.tr.
-
conçepî [kuŋseˈpiː]
Coniugaçioin
conçepî
Part. pass. conçepio
Ger. conçepindo
Ind.
Pres.
- mi conçepiscio
- ti ti conçepisci
- lê o/a conçepisce
- niatri conçepimmo
- viatri conçepî
- lô conçepiscian
Impf.
- mi conçepiva
- ti ti conçepivi
- lê o/a conçepiva
- niatri conçepivimo
- viatri conçepivi
- lô conçepivan
Fut.
- mi conçepiò
- ti ti conçepiæ
- lê o/a conçepià
- niatri conçepiemo
- viatri conçepiei
- lô conçepian
Conz.
Pres.
- che mi conçepisce
- che ti ti conçepisci
- che lê o/a conçepisce
- che niatri conçepimmo
- che viatri conçepî
- che lô conçepiscian
Impf.
- che mi conçepisse
- che ti ti conçepisci
- che lê o/a conçepisse
- che niatri conçepiscimo
- che viatri conçepisci
- che lô conçepissan
Cond.
- mi conçepieiva/conçepiæ
- ti ti conçepiësci
- lê o/a conçepieiva/conçepiæ
- niatri conçepiëscimo
- viatri conçepiësci
- lô conçepieivan/conçepiæn
Imper.
- conçepisci ti
- ch’o/a conçepisce lê
- conçepimmo niatri
- conçepî viatri
- conçepiscian lô