DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
creare
v. tr.
-
dare origine, produrre dal nulla, ideare creâ
[kreˈaː] l’artista ha creato un’opera straordinaria
l’artista a l’à creou unn’euvia straordenäia
predicano che il Signore ha creato l’universo
predican che o Segnô o l’à creou l’universo
-
avviare, fondare inandiâ
[inaŋˈdjaː] creâ
[kreˈaː] ha creato una nuova associazione
a l’à inandiou unna neuva assoçiaçion
-
causare, provocare una situazione provocâ
[pruvuˈkaː] creâ
[kreˈaː] il ritardo ha creato parecchi problemi
o retardo o l’à provocou ben ben di problemi
Coniugaçioin
creâ
Indicativo
Presente
- mi creo
- ti ti crëi
- lê o/a crea
- niatri creemmo/creemo
- viatri creæ
- liatri crean
Imperfetto
- mi creava
- ti ti creavi
- lê o/a creava
- niatri creavimo
- viatri creavi
- liatri creavan
Futuo
- mi creiò
- ti ti creiæ
- lê o/a creià
- niatri creiemo
- viatri creiei
- liatri creian
Conzontivo
Presente
- che mi cree
- che ti ti crëi
- che lê o/a cree
- che niatri creemmo/creemo
- che viatri creæ
- che liatri crean
Imperfetto
- che mi creesse
- che ti ti creesci
- che lê o/a creesse
- che niatri creescimo
- che viatri creesci
- che liatri creessan
Condiçionale
- mi creieiva/creiæ
- ti ti creiësci
- lê o/a creieiva/creiæ
- niatri creiëscimo
- viatri creiësci
- liatri creieivan/creiæn
Imperativo
- crea ti!
- creemmo/creemo niatri!
- creæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. creou
- m. p. creæ
- f. s. creâ
- f. p. creæ
Gerundio
- creando
inandiâ
Indicativo
Presente
- mi inandio
- ti t’inandi
- lê o/a l’inandia
- niatri inandiemmo/inandiemo
- viatri inandiæ
- liatri inandian
Imperfetto
- mi inandiava
- ti t’inandiavi
- lê o/a l’inandiava
- niatri inandiavimo
- viatri inandiavi
- liatri inandiavan
Futuo
- mi inandiò
- ti t’inandiæ
- lê o/a l’inandià
- niatri inandiemo
- viatri inandiei
- liatri inandian
Conzontivo
Presente
- che mi inandie
- che ti t’inandi
- che lê o/a l’inandie
- che niatri inandiemmo/inandiemo
- che viatri inandiæ
- che liatri inandian
Imperfetto
- che mi inandiesse
- che ti t’inandiesci
- che lê o/a l’inandiesse
- che niatri inandiescimo
- che viatri inandiesci
- che liatri inandiessan
Condiçionale
- mi inandieiva/inandiæ
- ti t’inandiësci
- lê o/a l’inandieiva/inandiæ
- niatri inandiëscimo
- viatri inandiësci
- liatri inandieivan/inandiæn
Imperativo
- inandia ti!
- inandiemmo/inandiemo niatri!
- inandiæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. inandiou
- m. p. inandiæ
- f. s. inandiâ
- f. p. inandiæ
Gerundio
- inandiando
provocâ
Indicativo
Presente
- mi pròvoco
- ti ti pròvochi
- lê o/a pròvoca
- niatri provochemmo
- viatri provocæ
- liatri pròvocan
Imperfetto
- mi provocava
- ti ti provocavi
- lê o/a provocava
- niatri provocavimo
- viatri provocavi
- liatri provocavan
Futuo
- mi provochiò
- ti ti provochiæ
- lê o/a provochià
- niatri provochiemo
- viatri provochiei
- liatri provochian
Conzontivo
Presente
- che mi pròvoche
- che ti ti pròvochi
- che lê o/a pròvoche
- che niatri provochemmo
- che viatri provocæ
- che liatri pròvocan
Imperfetto
- che mi provochesse
- che ti ti provochesci
- che lê o/a provochesse
- che niatri provochescimo
- che viatri provochesci
- che liatri provochessan
Condiçionale
- mi provochieiva/provochiæ
- ti ti provochiësci
- lê o/a provochieiva/provochiæ
- niatri provochiëscimo
- viatri provochiësci
- liatri provochieivan/provochiæn
Imperativo
- pròvoca ti!
- provochemmo niatri!
- provocæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. provocou
- m. p. provocæ
- f. s. provocâ
- f. p. provocæ
Gerundio
- provocando