Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

curare

v.tr.
  1. fare oggetto di attenzioni

    stâ apreuvo (à qcs.) [ˈstaː aˈprøːvu]

    dâ a mente (à qcs.) [ˈdaː a ˈmeŋte]

    Exempi

    ora che è in pensione, mio padre ha il tempo per curare il suo giardino

    oua ch’o l’é in penscion, mæ poæ o l’à o tempo pe stâ apreuvo a-o seu giardin

  2. prestare cure mediche

    cuâ [ˈkɥaː]

    mëgâ [meːˈɡaː]

    Exempi

    meno male che questa nuova dottoressa è riuscita a curarmi!

    ancon d’assæ che sta neuva mega a l’à posciuo cuâme!

    è una malattia gravissima che non si può curare

    a l’é unna moutia graviscima ch’a no se peu cuâ

  3. preparare un testo per la pubblicazione

    cuâ [ˈkyaː]

    Exempi

    lo studioso sta curando una nuova edizione dell’antologia

    o studioso o l’é apreuvo à cuâ unna neuva ediçion de l’antologia

curarsi

v.pron.
  1. fare ricorso a cure mediche; aver cura di sé

    cuâse [ˈkɥaːse]

    Exempi

    se non ti curi, rischi di finire male!

    se no ti te cui, ti cointi à finî mâ!

  2. far caso a qcs.

    dâ a mente (à qcs.) [ˈdaː a ˈmeŋte]

    fâ caxo (à qcs.) [ˈfaː ˈkaːʒu]

    Exempi

    il principale non si curava di quello che pensavano i dipendenti

    o prinçipâ o no dava a mente à quello che pensavan i dependenti

Polirematiche

Coniugaçioin

cuâ

Part. pass. cuou

Ger. cuando

Ind.
Pres.
  1. mi cuo
  2. ti ti cui
  3. lê o/a cua
  4. niatri cuemmo/cuemo
  5. viatri cuæ
  6. lô cuan
Impf.
  1. mi cuava
  2. ti ti cuavi
  3. lê o/a cuava
  4. niatri cuavimo
  5. viatri cuavi
  6. lô cuavan
Fut.
  1. mi cuiò
  2. ti ti cuiæ
  3. lê o/a cuià
  4. niatri cuiemo
  5. viatri cuiei
  6. lô cuian
Conz.
Pres.
  1. che mi cue
  2. che ti ti cui
  3. che lê o/a cue
  4. che niatri cuemmo/cuemo
  5. che viatri cuæ
  6. che lô cuan
Impf.
  1. che mi cuesse
  2. che ti ti cuesci
  3. che lê o/a cuesse
  4. che niatri cuescimo
  5. che viatri cuesci
  6. che lô cuessan
Cond.
  1. mi cuieiva/cuiæ
  2. ti ti cuiësci
  3. lê o/a cuieiva/cuiæ
  4. niatri cuiëscimo
  5. viatri cuiësci
  6. lô cuieivan/cuiæn
Imper.
  1. cua ti
  2. ch’o/a cue lê
  3. cuemmo/cuemo niatri
  4. cuæ viatri
  5. cuan lô

Part. pass. dæto

Ger. dando

Ind.
Pres.
  1. mi daggo
  2. ti ti dæ
  3. lê o/a dà
  4. niatri demmo
  5. viatri dæ
  6. lô dan
Impf.
  1. mi dava
  2. ti ti davi
  3. lê o/a dava
  4. niatri davimo
  5. viatri davi
  6. lô davan
Fut.
  1. mi daiò
  2. ti ti daiæ
  3. lê o/a daià
  4. niatri daiemo
  5. viatri daiei
  6. lô daian
Conz.
Pres.
  1. che mi dagghe
  2. che ti ti dagghi
  3. che lê o/a dagghe
  4. che niatri demmo
  5. che viatri dæ
  6. che lô daggan
Impf.
  1. che mi desse
  2. che ti ti desci
  3. che lê o/a desse
  4. che niatri descimo
  5. che viatri desci
  6. che lô dessan
Cond.
  1. mi daieiva/daiæ
  2. ti ti daiësci
  3. lê o/a daieiva/daiæ
  4. niatri daiëscimo
  5. viatri daiësci
  6. lô daieivan/daiæn
Imper.
  1. danni ti
  2. ch’o/a dagghe lê
  3. demmo niatri
  4. dæ viatri
  5. daggan lô

Part. pass. fæto

Ger. fando/faxendo

Ind.
Pres.
  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. lê o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri fæ
  6. lô fan
Impf.
  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. lê o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. lô favan/faxeivan
Fut.
  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. lê o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. lô faian
Conz.
Pres.
  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri fæ
  6. che lô fassan
Impf.
  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che lô fessan
Cond.
  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. lê o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. lô faieivan/faiæn
Imper.
  1. fanni ti
  2. ch’o/a fasse lê
  3. femmo niatri
  4. fæ viatri
  5. fassan lô
mëgâ

Part. pass. mëgou

Ger. mëgando

Ind.
Pres.
  1. mi mego
  2. ti ti meghi
  3. lê o/a mega
  4. niatri mëghemmo
  5. viatri mëgæ
  6. lô megan
Impf.
  1. mi mëgava
  2. ti ti mëgavi
  3. lê o/a mëgava
  4. niatri mëgavimo
  5. viatri mëgavi
  6. lô mëgavan
Fut.
  1. mi mëghiò
  2. ti ti mëghiæ
  3. lê o/a mëghià
  4. niatri mëghiemo
  5. viatri mëghiei
  6. lô mëghian
Conz.
Pres.
  1. che mi meghe
  2. che ti ti meghi
  3. che lê o/a meghe
  4. che niatri mëghemmo
  5. che viatri mëgæ
  6. che lô megan
Impf.
  1. che mi mëghesse
  2. che ti ti mëghesci
  3. che lê o/a mëghesse
  4. che niatri mëghescimo
  5. che viatri mëghesci
  6. che lô mëghessan
Cond.
  1. mi mëghieiva/mëghiæ
  2. ti ti mëghiësci
  3. lê o/a mëghieiva/mëghiæ
  4. niatri mëghiëscimo
  5. viatri mëghiësci
  6. lô mëghieivan/mëghiæn
Imper.
  1. mega ti
  2. ch’o/a meghe lê
  3. mëghemmo niatri
  4. mëgæ viatri
  5. megan lô
stâ

Part. pass. stæto

Ger. stando

Ind.
Pres.
  1. mi staggo
  2. ti ti stæ
  3. lê o/a stà
  4. niatri stemmo
  5. viatri stæ
  6. lô stan
Impf.
  1. mi stava
  2. ti ti stavi
  3. lê o/a stava
  4. niatri stavimo
  5. viatri stavi
  6. lô stavan
Fut.
  1. mi staiò
  2. ti ti staiæ
  3. lê o/a staià
  4. niatri staiemo
  5. viatri staiei
  6. lô staian
Conz.
Pres.
  1. che mi stagghe
  2. che ti ti stagghi
  3. che lê o/a stagghe
  4. che niatri stemmo
  5. che viatri stæ
  6. che lô staggan
Impf.
  1. che mi stesse
  2. che ti ti stesci
  3. che lê o/a stesse
  4. che niatri stescimo
  5. che viatri stesci
  6. che lô stessan
Cond.
  1. mi staieiva/staiæ
  2. ti ti staiësci
  3. lê o/a staieiva/staiæ
  4. niatri staiëscimo
  5. viatri staiësci
  6. lô staieivan/staiæn
Imper.
  1. stanni ti
  2. ch’o/a stagghe lê
  3. stemmo niatri
  4. stæ viatri
  5. staggan lô