DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
denunciare
v. tr.
-
riferire alle autorità un reato o illecito denonçiâ
[denuɲˈsiaː] è stato denunciato per frode fiscale
o l’é stæto denonçiou a-e autoritæ pe sfrouxo a-o fisco
-
palesare un fatto grave denonçiâ
[denuɲˈsiaː] l’associazione ha denunciato le condizioni disumane del campo
l’assoçiaçion a l’à denonçiou e condiçioin desumañe do campo
Coniugaçioin
denonçiâ
Indicativo
Presente
- mi denonçio
- ti ti denonçi
- lê o/a denonçia
- niatri denonçiemmo/denonçiemo
- viatri denonçiæ
- liatri denonçian
Imperfetto
- mi denonçiava
- ti ti denonçiavi
- lê o/a denonçiava
- niatri denonçiavimo
- viatri denonçiavi
- liatri denonçiavan
Futuo
- mi denonçiò
- ti ti denonçiæ
- lê o/a denonçià
- niatri denonçiemo
- viatri denonçiei
- liatri denonçian
Conzontivo
Presente
- che mi denonçie
- che ti ti denonçi
- che lê o/a denonçie
- che niatri denonçiemmo/denonçiemo
- che viatri denonçiæ
- che liatri denonçian
Imperfetto
- che mi denonçiesse
- che ti ti denonçiesci
- che lê o/a denonçiesse
- che niatri denonçiescimo
- che viatri denonçiesci
- che liatri denonçiessan
Condiçionale
- mi denonçieiva/denonçiæ
- ti ti denonçiësci
- lê o/a denonçieiva/denonçiæ
- niatri denonçiëscimo
- viatri denonçiësci
- liatri denonçieivan/denonçiæn
Imperativo
- denonçia ti!
- denonçiemmo/denonçiemo niatri!
- denonçiæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. denonçiou
- m. p. denonçiæ
- f. s. denonçiâ
- f. p. denonçiæ
Gerundio
- denonçiando