Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: diçionäio italian-zeneise

iniziare

v.tr.v.intr.
  1. dare inizio

    comensâ [kumeŋˈsaː]

    Exempi

    cominciate pure a mangiare, arrivo subito!

    viatri comensæ à mangiâ, arrivo inte un segondo!

  2. avviare, intraprendere

    inandiâ [inaŋˈdjaː]

    comensâ [kumeŋˈsaː]

    Exempi

    per iniziare una nuova attività serve del capitale

    pe inandiâ unna neuva attivitæ serve do capitale

    il governo e i sindacati hanno iniziato le negoziazioni

    o governo e i scindicati an inandiou e negoçiaçioin

v.intr.
  1. avere inizio

    comensâ [kumeŋˈsaː]

    prinçipiâ [priŋsiˈpjaː]

    Exempi

    lo spettacolo inizia fra poco

    o spettacolo o comensa da chì à no guæi

    tranquillo, il film non è ancora iniziato

    n’aggi poia, o cine o no l’é ancon comensou

Coniugaçioin

comensâ

Part. pass. comensou

Ger. comensando

Ind.
Pres.
  1. mi comenso
  2. ti ti comensi
  3. lê o/a comensa
  4. niatri comensemmo
  5. viatri comensæ
  6. lô comensan
Impf.
  1. mi comensava
  2. ti ti comensavi
  3. lê o/a comensava
  4. niatri comensavimo
  5. viatri comensavi
  6. lô comensavan
Fut.
  1. mi comensiò
  2. ti ti comensiæ
  3. lê o/a comensià
  4. niatri comensiemo
  5. viatri comensiei
  6. lô comensian
Conz.
Pres.
  1. che mi comense
  2. che ti ti comensi
  3. che lê o/a comense
  4. che niatri comensemmo
  5. che viatri comensæ
  6. che lô comensan
Impf.
  1. che mi comensesse
  2. che ti ti comensesci
  3. che lê o/a comensesse
  4. che niatri comensescimo
  5. che viatri comensesci
  6. che lô comensessan
Cond.
  1. mi comensieiva/comensiæ
  2. ti ti comensiësci
  3. lê o/a comensieiva/comensiæ
  4. niatri comensiëscimo
  5. viatri comensiësci
  6. lô comensieivan/comensiæn
Imper.
  1. comensa ti
  2. ch’o/a comense lê
  3. comensemmo niatri
  4. comensæ viatri
  5. comensan lô
inandiâ

Part. pass. inandiou

Ger. inandiando

Ind.
Pres.
  1. mi inandio
  2. ti t’inandi
  3. lê o/a l’inandia
  4. niatri inandiemmo/inandiemo
  5. viatri inandiæ
  6. lô inandian
Impf.
  1. mi inandiava
  2. ti t’inandiavi
  3. lê o/a l’inandiava
  4. niatri inandiavimo
  5. viatri inandiavi
  6. lô inandiavan
Fut.
  1. mi inandiò
  2. ti t’inandiæ
  3. lê o/a l’inandià
  4. niatri inandiemo
  5. viatri inandiei
  6. lô inandian
Conz.
Pres.
  1. che mi inandie
  2. che ti t’inandi
  3. che lê o/a l’inandie
  4. che niatri inandiemmo/inandiemo
  5. che viatri inandiæ
  6. che lô inandian
Impf.
  1. che mi inandiesse
  2. che ti t’inandiesci
  3. che lê o/a l’inandiesse
  4. che niatri inandiescimo
  5. che viatri inandiesci
  6. che lô inandiessan
Cond.
  1. mi inandieiva/inandiæ
  2. ti t’inandiësci
  3. lê o/a l’inandieiva/inandiæ
  4. niatri inandiëscimo
  5. viatri inandiësci
  6. lô inandieivan/inandiæn
Imper.
  1. inandia ti
  2. ch’o/a l’inandie lê
  3. inandiemmo/inandiemo niatri
  4. inandiæ viatri
  5. inandian lô
prinçipiâ

Part. pass. prinçipiou

Ger. prinçipiando

Ind.
Pres.
  1. mi prinçipio
  2. ti ti prinçipi
  3. lê o/a prinçipia
  4. niatri prinçipiemmo/prinçipiemo
  5. viatri prinçipiæ
  6. lô prinçipian
Impf.
  1. mi prinçipiava
  2. ti ti prinçipiavi
  3. lê o/a prinçipiava
  4. niatri prinçipiavimo
  5. viatri prinçipiavi
  6. lô prinçipiavan
Fut.
  1. mi prinçipiò
  2. ti ti prinçipiæ
  3. lê o/a prinçipià
  4. niatri prinçipiemo
  5. viatri prinçipiei
  6. lô prinçipian
Conz.
Pres.
  1. che mi prinçipie
  2. che ti ti prinçipi
  3. che lê o/a prinçipie
  4. che niatri prinçipiemmo/prinçipiemo
  5. che viatri prinçipiæ
  6. che lô prinçipian
Impf.
  1. che mi prinçipiesse
  2. che ti ti prinçipiesci
  3. che lê o/a prinçipiesse
  4. che niatri prinçipiescimo
  5. che viatri prinçipiesci
  6. che lô prinçipiessan
Cond.
  1. mi prinçipieiva/prinçipiæ
  2. ti ti prinçipiësci
  3. lê o/a prinçipieiva/prinçipiæ
  4. niatri prinçipiëscimo
  5. viatri prinçipiësci
  6. lô prinçipieivan/prinçipiæn
Imper.
  1. prinçipia ti
  2. ch’o/a prinçipie lê
  3. prinçipiemmo/prinçipiemo niatri
  4. prinçipiæ viatri
  5. prinçipian lô