Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: diçionäio italian-zeneise

intonacare

v.tr.v.intr.
  1. riverstire con l’intonaco

    ingarbâ [iŋɡarˈbaː]

    imboccâ [iŋbuˈkaː]

  2. ricoprire di calcina

    incäçinâ [iŋkaːsiˈnaː]

Coniugaçioin

imboccâ

Part. pass. imboccou

Ger. imboccando

Ind.
Pres.
  1. mi imbocco
  2. ti t’imbocchi
  3. lê o/a l’imbocca
  4. niatri imbocchemmo
  5. viatri imboccæ
  6. lô imboccan
Impf.
  1. mi imboccava
  2. ti t’imboccavi
  3. lê o/a l’imboccava
  4. niatri imboccavimo
  5. viatri imboccavi
  6. lô imboccavan
Fut.
  1. mi imbocchiò
  2. ti t’imbocchiæ
  3. lê o/a l’imbocchià
  4. niatri imbocchiemo
  5. viatri imbocchiei
  6. lô imbocchian
Conz.
Pres.
  1. che mi imbocche
  2. che ti t’imbocchi
  3. che lê o/a l’imbocche
  4. che niatri imbocchemmo
  5. che viatri imboccæ
  6. che lô imboccan
Impf.
  1. che mi imbocchesse
  2. che ti t’imbocchesci
  3. che lê o/a l’imbocchesse
  4. che niatri imbocchescimo
  5. che viatri imbocchesci
  6. che lô imbocchessan
Cond.
  1. mi imbocchieiva/imbocchiæ
  2. ti t’imbocchiësci
  3. lê o/a l’imbocchieiva/imbocchiæ
  4. niatri imbocchiëscimo
  5. viatri imbocchiësci
  6. lô imbocchieivan/imbocchiæn
Imper.
  1. imbocca ti
  2. ch’o/a l’imbocche lê
  3. imbocchemmo niatri
  4. imboccæ viatri
  5. imboccan lô
incäçinâ

Part. pass. incäçinou

Ger. incäçinando

Ind.
Pres.
  1. mi incäçiño
  2. ti t’incäçiñi
  3. lê o/a l’incäçiña
  4. niatri incäçinemmo
  5. viatri incäçinæ
  6. lô incäçiñan
Impf.
  1. mi incäçinava
  2. ti t’incäçinavi
  3. lê o/a l’incäçinava
  4. niatri incäçinavimo
  5. viatri incäçinavi
  6. lô incäçinavan
Fut.
  1. mi incäçiniò
  2. ti t’incäçiniæ
  3. lê o/a l’incäçinià
  4. niatri incäçiniemo
  5. viatri incäçiniei
  6. lô incäçinian
Conz.
Pres.
  1. che mi incäçiñe
  2. che ti t’incäçiñi
  3. che lê o/a l’incäçiñe
  4. che niatri incäçinemmo
  5. che viatri incäçinæ
  6. che lô incäçiñan
Impf.
  1. che mi incäçinesse
  2. che ti t’incäçinesci
  3. che lê o/a l’incäçinesse
  4. che niatri incäçinescimo
  5. che viatri incäçinesci
  6. che lô incäçinessan
Cond.
  1. mi incäçinieiva/incäçiniæ
  2. ti t’incäçiniësci
  3. lê o/a l’incäçinieiva/incäçiniæ
  4. niatri incäçiniëscimo
  5. viatri incäçiniësci
  6. lô incäçinieivan/incäçiniæn
Imper.
  1. incäçiña ti
  2. ch’o/a l’incäçiñe lê
  3. incäçinemmo niatri
  4. incäçinæ viatri
  5. incäçiñan lô
ingarbâ

Part. pass. ingarbou

Ger. ingarbando

Ind.
Pres.
  1. mi ingarbo
  2. ti t’ingarbi
  3. lê o/a l’ingarba
  4. niatri ingarbemmo
  5. viatri ingarbæ
  6. lô ingarban
Impf.
  1. mi ingarbava
  2. ti t’ingarbavi
  3. lê o/a l’ingarbava
  4. niatri ingarbavimo
  5. viatri ingarbavi
  6. lô ingarbavan
Fut.
  1. mi ingarbiò
  2. ti t’ingarbiæ
  3. lê o/a l’ingarbià
  4. niatri ingarbiemo
  5. viatri ingarbiei
  6. lô ingarbian
Conz.
Pres.
  1. che mi ingarbe
  2. che ti t’ingarbi
  3. che lê o/a l’ingarbe
  4. che niatri ingarbemmo
  5. che viatri ingarbæ
  6. che lô ingarban
Impf.
  1. che mi ingarbesse
  2. che ti t’ingarbesci
  3. che lê o/a l’ingarbesse
  4. che niatri ingarbescimo
  5. che viatri ingarbesci
  6. che lô ingarbessan
Cond.
  1. mi ingarbieiva/ingarbiæ
  2. ti t’ingarbiësci
  3. lê o/a l’ingarbieiva/ingarbiæ
  4. niatri ingarbiëscimo
  5. viatri ingarbiësci
  6. lô ingarbieivan/ingarbiæn
Imper.
  1. ingarba ti
  2. ch’o/a l’ingarbe lê
  3. ingarbemmo niatri
  4. ingarbæ viatri
  5. ingarban lô