DEIZE
obbligare
-
costringere a fare qcs. obrigâ
[ɔbriˈɡaː] (var. obligâ)1 la legge obbliga il colpevole a risarcire chi subisce danni
a lezze a l’òbriga o corpeive à compensâ chi patisce di danni
la mia ragazza mi ha obbligato a vedere “Titanic”
a mæ galante a m’à obrigou à vedde «Titanic»
Pe saveine de ciù
1. Marcatua do rotaçiximo de -l- davanti à consonante
In zeneise l’é frequente o passaggio de -[l]- à -[r]- davanti a-e consonante gutturale e labiale: coscì, de poule comme ingleise
Coniugaçioin
obrigâ
Indicativo
Presente
- mi òbrigo
- ti t’òbrighi
- lê o/a l’òbriga
- niatri obrighemmo
- viatri obrigæ
- liatri òbrigan
Imperfetto
- mi obrigava
- ti t’obrigavi
- lê o/a l’obrigava
- niatri obrigavimo
- viatri obrigavi
- liatri obrigavan
Futuo
- mi obrighiò
- ti t’obrighiæ
- lê o/a l’obrighià
- niatri obrighiemo
- viatri obrighiei
- liatri obrighian
Conzontivo
Presente
- che mi òbrighe
- che ti t’òbrighi
- che lê o/a l’òbrighe
- che niatri obrighemmo
- che viatri obrigæ
- che liatri òbrigan
Imperfetto
- che mi obrighesse
- che ti t’obrighesci
- che lê o/a l’obrighesse
- che niatri obrighescimo
- che viatri obrighesci
- che liatri obrighessan
Condiçionale
- mi obrighieiva/obrighiæ
- ti t’obrighiësci
- lê o/a l’obrighieiva/obrighiæ
- niatri obrighiëscimo
- viatri obrighiësci
- liatri obrighieivan/obrighiæn
Imperativo
- òbriga ti!
- obrighemmo niatri!
- obrigæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. obrigou
- m. p. obrigæ
- f. s. obrigâ
- f. p. obrigæ
Gerundio
- obrigando
Bibliografia
- S. Lusito, Aspetti teorici e pratici della redazione di un dizionario genovese-italiano della lingua contemporanea. Metalessicografia di una varietà romanza di koinè, Edizioni dell’Orso, 2025