DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
puzzare
v. intr.
-
spussâ
[spyˈsaː]
Coniugaçioin
spussâ
Indicativo
Presente
- mi spusso
- ti ti spussi
- lê o/a spussa
- niatri spussemmo
- viatri spussæ
- liatri spussan
Imperfetto
- mi spussava
- ti ti spussavi
- lê o/a spussava
- niatri spussavimo
- viatri spussavi
- liatri spussavan
Futuo
- mi spussiò
- ti ti spussiæ
- lê o/a spussià
- niatri spussiemo
- viatri spussiei
- liatri spussian
Conzontivo
Presente
- che mi spusse
- che ti ti spussi
- che lê o/a spusse
- che niatri spussemmo
- che viatri spussæ
- che liatri spussan
Imperfetto
- che mi spussesse
- che ti ti spussesci
- che lê o/a spussesse
- che niatri spussescimo
- che viatri spussesci
- che liatri spussessan
Condiçionale
- mi spussieiva/spussiæ
- ti ti spussiësci
- lê o/a spussieiva/spussiæ
- niatri spussiëscimo
- viatri spussiësci
- liatri spussieivan/spussiæn
Imperativo
- spussa ti!
- spussemmo niatri!
- spussæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. spussou
- m. p. spussæ
- f. s. spussâ
- f. p. spussæ
Gerundio
- spussando