Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

risparmiare

v.tr.
  1. limitare l’uso di qcs.

    avansâ [avaŋˈsaː]

    sparagnâ [sparaˈɲaː]

    risparmiâ [risparˈmjaː]

    Exempi

    quando c’è siccità bisogna risparmiare l’acqua

    quande gh’é seçia beseugna avansâ l’ægua

    grazie a questa scorciatoia abbiamo risparmiato quindici minuti

    graçie à sto scorsaieu emmo avansou chinze menuti

  2. spendere il denaro con parsimonia, conservarlo

    avansâ [avaŋˈsaː]

    sparagnâ [sparaˈɲaː]

    risparmiâ [risparˈmjaː]

    Exempi

    aveva risparmiato abbastanza per comprarsi una macchina

    o s’aiva avansou abasta pe accattâ unna machina

  3. non far subire qcs. di spiacevole

    avansâ [avaŋˈsaː]

    levâ [leˈvaː]

    Exempi

    gli ho voluto risparmiare il disturbo

    gh’ò vosciuo avansâ o desturbo

  4. non colpire

    perdonâ [perduˈnaː]

    sarvâ [sarˈvaː]

    Exempi

    questa malattia non ha risparmiato nessuno

    sta moutia a no l’à perdonou nisciun

    il giudice ha risparmiato la vita al prigioniero

    o giudiçe o l’à sarvou a vitta a-o prexonê

risparmiarsi

v.pron.
  1. evitare

    avansâse [avaŋˈsaːse]

    Exempi

    potevi risparmiarti di fare quella battuta!

    ti te poeivi avansâ de fâ quella battua!

Coniugaçioin

avansâ

Part. pass. avansou

Ger. avansando

Ind.
Pres.
  1. mi avanso
  2. ti t’avansi
  3. lê o/a l’avansa
  4. niatri avansemmo
  5. viatri avansæ
  6. lô avansan
Impf.
  1. mi avansava
  2. ti t’avansavi
  3. lê o/a l’avansava
  4. niatri avansavimo
  5. viatri avansavi
  6. lô avansavan
Fut.
  1. mi avansiò
  2. ti t’avansiæ
  3. lê o/a l’avansià
  4. niatri avansiemo
  5. viatri avansiei
  6. lô avansian
Conz.
Pres.
  1. che mi avanse
  2. che ti t’avansi
  3. che lê o/a l’avanse
  4. che niatri avansemmo
  5. che viatri avansæ
  6. che lô avansan
Impf.
  1. che mi avansesse
  2. che ti t’avansesci
  3. che lê o/a l’avansesse
  4. che niatri avansescimo
  5. che viatri avansesci
  6. che lô avansessan
Cond.
  1. mi avansieiva/avansiæ
  2. ti t’avansiësci
  3. lê o/a l’avansieiva/avansiæ
  4. niatri avansiëscimo
  5. viatri avansiësci
  6. lô avansieivan/avansiæn
Imper.
  1. avansa ti
  2. ch’o/a l’avanse lê
  3. avansemmo niatri
  4. avansæ viatri
  5. avansan lô
levâ

Part. pass. levou

Ger. levando

Ind.
Pres.
  1. mi levo
  2. ti ti levi
  3. lê o/a leva
  4. niatri levemmo
  5. viatri levæ
  6. lô levan
Impf.
  1. mi levava
  2. ti ti levavi
  3. lê o/a levava
  4. niatri levavimo
  5. viatri levavi
  6. lô levavan
Fut.
  1. mi leviò
  2. ti ti leviæ
  3. lê o/a levià
  4. niatri leviemo
  5. viatri leviei
  6. lô levian
Conz.
Pres.
  1. che mi leve
  2. che ti ti levi
  3. che lê o/a leve
  4. che niatri levemmo
  5. che viatri levæ
  6. che lô levan
Impf.
  1. che mi levesse
  2. che ti ti levesci
  3. che lê o/a levesse
  4. che niatri levescimo
  5. che viatri levesci
  6. che lô levessan
Cond.
  1. mi levieiva/leviæ
  2. ti ti leviësci
  3. lê o/a levieiva/leviæ
  4. niatri leviëscimo
  5. viatri leviësci
  6. lô levieivan/leviæn
Imper.
  1. leva ti
  2. ch’o/a leve lê
  3. levemmo niatri
  4. levæ viatri
  5. levan lô
perdonâ

Part. pass. perdonou

Ger. perdonando

Ind.
Pres.
  1. mi perdoño
  2. ti ti perdoñi
  3. lê o/a perdoña
  4. niatri perdonemmo
  5. viatri perdonæ
  6. lô perdoñan
Impf.
  1. mi perdonava
  2. ti ti perdonavi
  3. lê o/a perdonava
  4. niatri perdonavimo
  5. viatri perdonavi
  6. lô perdonavan
Fut.
  1. mi perdoniò
  2. ti ti perdoniæ
  3. lê o/a perdonià
  4. niatri perdoniemo
  5. viatri perdoniei
  6. lô perdonian
Conz.
Pres.
  1. che mi perdoñe
  2. che ti ti perdoñi
  3. che lê o/a perdoñe
  4. che niatri perdonemmo
  5. che viatri perdonæ
  6. che lô perdoñan
Impf.
  1. che mi perdonesse
  2. che ti ti perdonesci
  3. che lê o/a perdonesse
  4. che niatri perdonescimo
  5. che viatri perdonesci
  6. che lô perdonessan
Cond.
  1. mi perdonieiva/perdoniæ
  2. ti ti perdoniësci
  3. lê o/a perdonieiva/perdoniæ
  4. niatri perdoniëscimo
  5. viatri perdoniësci
  6. lô perdonieivan/perdoniæn
Imper.
  1. perdoña ti
  2. ch’o/a perdoñe lê
  3. perdonemmo niatri
  4. perdonæ viatri
  5. perdoñan lô
risparmiâ

Part. pass. risparmiou

Ger. risparmiando

Ind.
Pres.
  1. mi risparmio
  2. ti ti risparmi
  3. lê o/a risparmia
  4. niatri risparmiemmo/risparmiemo
  5. viatri risparmiæ
  6. lô risparmian
Impf.
  1. mi risparmiava
  2. ti ti risparmiavi
  3. lê o/a risparmiava
  4. niatri risparmiavimo
  5. viatri risparmiavi
  6. lô risparmiavan
Fut.
  1. mi risparmiò
  2. ti ti risparmiæ
  3. lê o/a risparmià
  4. niatri risparmiemo
  5. viatri risparmiei
  6. lô risparmian
Conz.
Pres.
  1. che mi risparmie
  2. che ti ti risparmi
  3. che lê o/a risparmie
  4. che niatri risparmiemmo/risparmiemo
  5. che viatri risparmiæ
  6. che lô risparmian
Impf.
  1. che mi risparmiesse
  2. che ti ti risparmiesci
  3. che lê o/a risparmiesse
  4. che niatri risparmiescimo
  5. che viatri risparmiesci
  6. che lô risparmiessan
Cond.
  1. mi risparmieiva/risparmiæ
  2. ti ti risparmiësci
  3. lê o/a risparmieiva/risparmiæ
  4. niatri risparmiëscimo
  5. viatri risparmiësci
  6. lô risparmieivan/risparmiæn
Imper.
  1. risparmia ti
  2. ch’o/a risparmie lê
  3. risparmiemmo/risparmiemo niatri
  4. risparmiæ viatri
  5. risparmian lô
sarvâ

Part. pass. sarvou

Ger. sarvando

Ind.
Pres.
  1. mi sarvo
  2. ti ti sarvi
  3. lê o/a sarva
  4. niatri sarvemmo
  5. viatri sarvæ
  6. lô sarvan
Impf.
  1. mi sarvava
  2. ti ti sarvavi
  3. lê o/a sarvava
  4. niatri sarvavimo
  5. viatri sarvavi
  6. lô sarvavan
Fut.
  1. mi sarviò
  2. ti ti sarviæ
  3. lê o/a sarvià
  4. niatri sarviemo
  5. viatri sarviei
  6. lô sarvian
Conz.
Pres.
  1. che mi sarve
  2. che ti ti sarvi
  3. che lê o/a sarve
  4. che niatri sarvemmo
  5. che viatri sarvæ
  6. che lô sarvan
Impf.
  1. che mi sarvesse
  2. che ti ti sarvesci
  3. che lê o/a sarvesse
  4. che niatri sarvescimo
  5. che viatri sarvesci
  6. che lô sarvessan
Cond.
  1. mi sarvieiva/sarviæ
  2. ti ti sarviësci
  3. lê o/a sarvieiva/sarviæ
  4. niatri sarviëscimo
  5. viatri sarviësci
  6. lô sarvieivan/sarviæn
Imper.
  1. sarva ti
  2. ch’o/a sarve lê
  3. sarvemmo niatri
  4. sarvæ viatri
  5. sarvan lô
sparagnâ

Part. pass. sparagnou

Ger. sparagnando

Ind.
Pres.
  1. mi sparagno
  2. ti ti sparagni
  3. lê o/a sparagna
  4. niatri sparagnemmo
  5. viatri sparagnæ
  6. lô sparagnan
Impf.
  1. mi sparagnava
  2. ti ti sparagnavi
  3. lê o/a sparagnava
  4. niatri sparagnavimo
  5. viatri sparagnavi
  6. lô sparagnavan
Fut.
  1. mi sparagniò
  2. ti ti sparagniæ
  3. lê o/a sparagnià
  4. niatri sparagniemo
  5. viatri sparagniei
  6. lô sparagnian
Conz.
Pres.
  1. che mi sparagne
  2. che ti ti sparagni
  3. che lê o/a sparagne
  4. che niatri sparagnemmo
  5. che viatri sparagnæ
  6. che lô sparagnan
Impf.
  1. che mi sparagnesse
  2. che ti ti sparagnesci
  3. che lê o/a sparagnesse
  4. che niatri sparagnescimo
  5. che viatri sparagnesci
  6. che lô sparagnessan
Cond.
  1. mi sparagnieiva/sparagniæ
  2. ti ti sparagniësci
  3. lê o/a sparagnieiva/sparagniæ
  4. niatri sparagniëscimo
  5. viatri sparagniësci
  6. lô sparagnieivan/sparagniæn
Imper.
  1. sparagna ti
  2. ch’o/a sparagne lê
  3. sparagnemmo niatri
  4. sparagnæ viatri
  5. sparagnan lô