Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

risparmiare

v. tr.
  1. limitare l’uso di qcs.

    avansâ [avaŋˈsaː]

    risparmiâ [risparˈmjaː]

    sparagnâ [sparaˈɲaː]

    quando c’è siccità bisogna risparmiare l’acqua

    quande gh’é seçia beseugna avansâ l’ægua

    grazie a questa scorciatoia abbiamo risparmiato quindici minuti

    graçie à sto scorsaieu emmo avansou chinze menuti

  2. mettere qcs. da parte

    avansâse [avaŋˈsaːse]

    risparmiâ [risparˈmjaː]

    sparagnâ [sparaˈɲaː]

    aveva risparmiato abbastanza per comprarsi una macchina

    o s’aiva avansou abasta pe accattâ unna machina

  3. non far subire qcs. di spiacevole

    avansâ [avaŋˈsaː]

    levâ [leˈvaː]

    gli ho voluto risparmiare il disturbo

    gh’ò vosciuo avansâ o desturbo

  4. non colpire

    perdonâ [pɛrduˈnaː]

    sarvâ [sarˈvaː]

    questa malattia non ha risparmiato nessuno

    sta moutia a no l’à perdonou nisciun

    il giudice ha risparmiato la vita al prigioniero

    o giudiçe o l’à sarvou a vitta a-o prexonê

risparmiarsi

v. pron.
  1. evitare

    avansâse [avaŋˈsaːse]

    potevi risparmiarti di fare quella battuta!

    ti te poeivi avansâ de fâ quella battua!

Coniugaçioin

avansâ

Indicativo

Presente

  1. mi avanso
  2. ti t’avansi
  3. lê o/a l’avansa
  4. niatri avansemmo
  5. viatri avansæ
  6. liatri avansan

Imperfetto

  1. mi avansava
  2. ti t’avansavi
  3. lê o/a l’avansava
  4. niatri avansavimo
  5. viatri avansavi
  6. liatri avansavan

Futuo

  1. mi avansiò
  2. ti t’avansiæ
  3. lê o/a l’avansià
  4. niatri avansiemo
  5. viatri avansiei
  6. liatri avansian

Conzontivo

Presente

  1. che mi avanse
  2. che ti t’avansi
  3. che lê o/a l’avanse
  4. che niatri avansemmo
  5. che viatri avansæ
  6. che liatri avansan

Imperfetto

  1. che mi avansesse
  2. che ti t’avansesci
  3. che lê o/a l’avansesse
  4. che niatri avansescimo
  5. che viatri avansesci
  6. che liatri avansessan

Condiçionale

  1. mi avansieiva/avansiæ
  2. ti t’avansiësci
  3. lê o/a l’avansieiva/avansiæ
  4. niatri avansiëscimo
  5. viatri avansiësci
  6. liatri avansieivan/avansiæn

Imperativo

  1. avansa ti!
  2. avansemmo niatri!
  3. avansæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. avansou
  2. m. p. avansæ
  3. f. s. avansâ
  4. f. p. avansæ

Gerundio

  1. avansando
levâ

Indicativo

Presente

  1. mi levo
  2. ti ti levi
  3. lê o/a leva
  4. niatri levemmo
  5. viatri levæ
  6. liatri levan

Imperfetto

  1. mi levava
  2. ti ti levavi
  3. lê o/a levava
  4. niatri levavimo
  5. viatri levavi
  6. liatri levavan

Futuo

  1. mi leviò
  2. ti ti leviæ
  3. lê o/a levià
  4. niatri leviemo
  5. viatri leviei
  6. liatri levian

Conzontivo

Presente

  1. che mi leve
  2. che ti ti levi
  3. che lê o/a leve
  4. che niatri levemmo
  5. che viatri levæ
  6. che liatri levan

Imperfetto

  1. che mi levesse
  2. che ti ti levesci
  3. che lê o/a levesse
  4. che niatri levescimo
  5. che viatri levesci
  6. che liatri levessan

Condiçionale

  1. mi levieiva/leviæ
  2. ti ti leviësci
  3. lê o/a levieiva/leviæ
  4. niatri leviëscimo
  5. viatri leviësci
  6. liatri levieivan/leviæn

Imperativo

  1. leva ti!
  2. levemmo niatri!
  3. levæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. levou
  2. m. p. levæ
  3. f. s. levâ
  4. f. p. levæ

Gerundio

  1. levando
perdonâ

Indicativo

Presente

  1. mi perdoño
  2. ti ti perdoñi
  3. lê o/a perdoña
  4. niatri perdonemmo
  5. viatri perdonæ
  6. liatri perdoñan

Imperfetto

  1. mi perdonava
  2. ti ti perdonavi
  3. lê o/a perdonava
  4. niatri perdonavimo
  5. viatri perdonavi
  6. liatri perdonavan

Futuo

  1. mi perdoniò
  2. ti ti perdoniæ
  3. lê o/a perdonià
  4. niatri perdoniemo
  5. viatri perdoniei
  6. liatri perdonian

Conzontivo

Presente

  1. che mi perdoñe
  2. che ti ti perdoñi
  3. che lê o/a perdoñe
  4. che niatri perdonemmo
  5. che viatri perdonæ
  6. che liatri perdoñan

Imperfetto

  1. che mi perdonesse
  2. che ti ti perdonesci
  3. che lê o/a perdonesse
  4. che niatri perdonescimo
  5. che viatri perdonesci
  6. che liatri perdonessan

Condiçionale

  1. mi perdonieiva/perdoniæ
  2. ti ti perdoniësci
  3. lê o/a perdonieiva/perdoniæ
  4. niatri perdoniëscimo
  5. viatri perdoniësci
  6. liatri perdonieivan/perdoniæn

Imperativo

  1. perdoña ti!
  2. perdonemmo niatri!
  3. perdonæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. perdonou
  2. m. p. perdonæ
  3. f. s. perdonâ
  4. f. p. perdonæ

Gerundio

  1. perdonando
risparmiâ

Indicativo

Presente

  1. mi risparmio
  2. ti ti risparmi
  3. lê o/a risparmia
  4. niatri risparmiemmo/risparmiemo
  5. viatri risparmiæ
  6. liatri risparmian

Imperfetto

  1. mi risparmiava
  2. ti ti risparmiavi
  3. lê o/a risparmiava
  4. niatri risparmiavimo
  5. viatri risparmiavi
  6. liatri risparmiavan

Futuo

  1. mi risparmiò
  2. ti ti risparmiæ
  3. lê o/a risparmià
  4. niatri risparmiemo
  5. viatri risparmiei
  6. liatri risparmian

Conzontivo

Presente

  1. che mi risparmie
  2. che ti ti risparmi
  3. che lê o/a risparmie
  4. che niatri risparmiemmo/risparmiemo
  5. che viatri risparmiæ
  6. che liatri risparmian

Imperfetto

  1. che mi risparmiesse
  2. che ti ti risparmiesci
  3. che lê o/a risparmiesse
  4. che niatri risparmiescimo
  5. che viatri risparmiesci
  6. che liatri risparmiessan

Condiçionale

  1. mi risparmieiva/risparmiæ
  2. ti ti risparmiësci
  3. lê o/a risparmieiva/risparmiæ
  4. niatri risparmiëscimo
  5. viatri risparmiësci
  6. liatri risparmieivan/risparmiæn

Imperativo

  1. risparmia ti!
  2. risparmiemmo/risparmiemo niatri!
  3. risparmiæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. risparmiou
  2. m. p. risparmiæ
  3. f. s. risparmiâ
  4. f. p. risparmiæ

Gerundio

  1. risparmiando
sarvâ

Indicativo

Presente

  1. mi sarvo
  2. ti ti sarvi
  3. lê o/a sarva
  4. niatri sarvemmo
  5. viatri sarvæ
  6. liatri sarvan

Imperfetto

  1. mi sarvava
  2. ti ti sarvavi
  3. lê o/a sarvava
  4. niatri sarvavimo
  5. viatri sarvavi
  6. liatri sarvavan

Futuo

  1. mi sarviò
  2. ti ti sarviæ
  3. lê o/a sarvià
  4. niatri sarviemo
  5. viatri sarviei
  6. liatri sarvian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sarve
  2. che ti ti sarvi
  3. che lê o/a sarve
  4. che niatri sarvemmo
  5. che viatri sarvæ
  6. che liatri sarvan

Imperfetto

  1. che mi sarvesse
  2. che ti ti sarvesci
  3. che lê o/a sarvesse
  4. che niatri sarvescimo
  5. che viatri sarvesci
  6. che liatri sarvessan

Condiçionale

  1. mi sarvieiva/sarviæ
  2. ti ti sarviësci
  3. lê o/a sarvieiva/sarviæ
  4. niatri sarviëscimo
  5. viatri sarviësci
  6. liatri sarvieivan/sarviæn

Imperativo

  1. sarva ti!
  2. sarvemmo niatri!
  3. sarvæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sarvou
  2. m. p. sarvæ
  3. f. s. sarvâ
  4. f. p. sarvæ

Gerundio

  1. sarvando
sparagnâ

Indicativo

Presente

  1. mi sparagno
  2. ti ti sparagni
  3. lê o/a sparagna
  4. niatri sparagnemmo
  5. viatri sparagnæ
  6. liatri sparagnan

Imperfetto

  1. mi sparagnava
  2. ti ti sparagnavi
  3. lê o/a sparagnava
  4. niatri sparagnavimo
  5. viatri sparagnavi
  6. liatri sparagnavan

Futuo

  1. mi sparagniò
  2. ti ti sparagniæ
  3. lê o/a sparagnià
  4. niatri sparagniemo
  5. viatri sparagniei
  6. liatri sparagnian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sparagne
  2. che ti ti sparagni
  3. che lê o/a sparagne
  4. che niatri sparagnemmo
  5. che viatri sparagnæ
  6. che liatri sparagnan

Imperfetto

  1. che mi sparagnesse
  2. che ti ti sparagnesci
  3. che lê o/a sparagnesse
  4. che niatri sparagnescimo
  5. che viatri sparagnesci
  6. che liatri sparagnessan

Condiçionale

  1. mi sparagnieiva/sparagniæ
  2. ti ti sparagniësci
  3. lê o/a sparagnieiva/sparagniæ
  4. niatri sparagniëscimo
  5. viatri sparagniësci
  6. liatri sparagnieivan/sparagniæn

Imperativo

  1. sparagna ti!
  2. sparagnemmo niatri!
  3. sparagnæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sparagnou
  2. m. p. sparagnæ
  3. f. s. sparagnâ
  4. f. p. sparagnæ

Gerundio

  1. sparagnando