DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
trovare
v. tr.
-
attrovâ
[atruˈvaː] se non la trovo, pazienza
se no â treuvo, paçiensa
trovarsi
v. pron.
-
attrovâse
[atruˈvaːse]
Coniugaçioin
attrovâ
Indicativo
Presente
- mi attreuvo
- ti t’attreuvi
- lê o/a l’attreuva
- niatri attrovemmo
- viatri attrovæ
- liatri attreuvan
Imperfetto
- mi attrovava
- ti t’attrovavi
- lê o/a l’attrovava
- niatri attrovavimo
- viatri attrovavi
- liatri attrovavan
Futuo
- mi attroviò
- ti t’attroviæ
- lê o/a l’attrovià
- niatri attroviemo
- viatri attroviei
- liatri attrovian
Conzontivo
Presente
- che mi attreuve
- che ti t’attreuvi
- che lê o/a l’attreuve
- che niatri attrovemmo
- che viatri attrovæ
- che liatri attreuvan
Imperfetto
- che mi attrovesse
- che ti t’attrovesci
- che lê o/a l’attrovesse
- che niatri attrovescimo
- che viatri attrovesci
- che liatri attrovessan
Condiçionale
- mi attrovieiva/attroviæ
- ti t’attroviësci
- lê o/a l’attrovieiva/attroviæ
- niatri attroviëscimo
- viatri attroviësci
- liatri attrovieivan/attroviæn
Imperativo
- attreuva ti!
- attrovemmo niatri!
- attrovæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. attrovou
- m. p. attrovæ
- f. s. attrovâ
- f. p. attrovæ
Gerundio
- attrovando