DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
viaggiare
v. intr.
-
spostarsi verso un altro luogo viægiâ
[vjɛːˈdʒaː] (var. viagiâ) la luce viaggia a trecentomila chilometri al secondo
a luxe a viægia à trexentomia chillòmetri a-o segondo
Arregòrdo
Per influsso dell’italiano è sempre più comune la forma viaggiâ [vjaˈdʒaː], soprattutto nelle aree urbane dove ha spesso maggior diffusione.
Coniugaçioin
viægiâ
Indicativo
Presente
- mi viægio
- ti ti viægi
- lê o/a viægia
- niatri viægemmo
- viatri viægiæ
- liatri viægian
Imperfetto
- mi viægiava
- ti ti viægiavi
- lê o/a viægiava
- niatri viægiavimo
- viatri viægiavi
- liatri viægiavan
Futuo
- mi viægiò
- ti ti viægiæ
- lê o/a viægià
- niatri viægiemo
- viatri viægiei
- liatri viægian
Conzontivo
Presente
- che mi viæge
- che ti ti viægi
- che lê o/a viæge
- che niatri viægemmo
- che viatri viægiæ
- che liatri viægian
Imperfetto
- che mi viægesse
- che ti ti viægesci
- che lê o/a viægesse
- che niatri viægescimo
- che viatri viægesci
- che liatri viægessan
Condiçionale
- mi viægieiva/viægiæ
- ti ti viægiësci
- lê o/a viægieiva/viægiæ
- niatri viægiëscimo
- viatri viægiësci
- liatri viægieivan/viægiæn
Imperativo
- viægia ti!
- viægemmo niatri!
- viægiæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. viægiou
- m. p. viægiæ
- f. s. viægiâ
- f. p. viægiæ
Gerundio
- viægiando