Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

agitare

v. tr.
  1. scrollare, muovere con forza

    scrollâ [skruˈlaː]

    mesciâ [meˈʃaː]

    il terremoto ha agitato il lampadario della sala

    o tæramòtto o l’à scrollou o lampadäio da salla

    il vento agita i cipressi del cimitero

    o vento o scròlla i çipresci do çemetëio

  2. dimenare

    locciâ [luˈtʃaː]

    mesciâ [meˈʃaː]

    il bambino agitava le gambe per la felicità

    o figgeu o locciava e gambe da-a contentessa

    vedendo l’osso, il cane si mette ad agitare la coda

    de vedde l’òsso, o can o se mette à locciâ a coa

  3. sventolare

    mesciâ [meˈʃaː]

    i soldati agitano la bandiera sul tetto del palazzo

    i sordatti mescian a bandea in sciô teito do palaçio

  4. scuotere un liquido in un recipiente

    abbarlocciâ [abarluˈtʃaː]

    lambrocciâ [laŋbruˈtʃaː]

    le onde agitavano il liquore nei barili

    e onde abbarlocciavan o licô inti barî

  5. turbare, alterare la serenità di qcn.

    sciätâ [ʃaːˈtaː]

    invexendâ [iŋveʒeŋˈdaː]

    la minaccia del licenziamento l’ha fatto agitare parecchio

    a menassa do liçensiamento a l’à fæto sciätâ ben ben

    la dichiarazione di guerra ha agitato tutti i soldati

    a deciaraçion de guæra a l’à sciätou tutti i sordatti

  6. entusiasmare, produrre uno stato di eccitazione

    invexendâ [iŋveʒeŋˈdaː]

    la vittoria inaspettata della squadra ha agitato i tifosi

    a vittöia inatteisa da squaddra a l’à invexendou i tifoxi

  7. impensierire, far preoccupare per un pensiero molesto

    ascidiâ [aʃiˈdjaː]

    il pensiero dell’esame mi agitava, perché non ero riuscito a studiare

    o pensceo de l’examme o m’ascidiava, perché no aiva posciuo studiâ

agitarsi

v. pron.
  1. turbarsi, alterarsi

    sciätâse [ʃaːˈtaːse]

    invexendâse [iŋveʒeŋˈdaːse]

    sentendosi insultare, Marco si è agitato e ha picchiato i pugni sul tavolo

    de sentîse scöxî, o Marco o s’é sciätou e o l’à piccou co-i pugni in sciâ töa

    non ti agitare, calmati!

    no stâ à sciätâte, calmite!

  2. entusiasmarsi, entrare in uno stato di eccitazione

    invexendâse [iŋveʒeŋˈdaːse]

    tutte le volte che il Giro d’Italia passa per Genova, mio padre e i suoi amici si agitano

    tutte e vòtte che o Gio d’Italia o passa da pe Zena, mæ poæ e i seu amixi s’invexendan

  3. impensierirsi, preoccuparsi per un pensiero molesto

    ascidiâse [aʃiˈdjaːse]

    mi sono agitato per il colloquio di lavoro e non ho dormito

    me son ascidiou pe l’intervista de travaggio e no ò dormio

Coniugazioni

abbarlocciâ

Indicativo

Presente

  1. mi abbarlòccio
  2. ti t’abbarlòcci
  3. o/a l’abbarlòccia
  4. niatri abbarloccemmo
  5. viatri abbarlocciæ
  6. liatri abbarlòccian

Imperfetto

  1. mi abbarlocciava
  2. ti t’abbarlocciavi
  3. o/a l’abbarlocciava
  4. niatri abbarlocciavimo
  5. viatri abbarlocciavi
  6. liatri abbarlocciavan

Futuro

  1. mi abbarlocciò
  2. ti t’abbarlocciæ
  3. o/a l’abbarloccià
  4. niatri abbarlocciemo
  5. viatri abbarlocciei
  6. liatri abbarloccian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi abbarlòcce
  2. che ti t’abbarlòcci
  3. che lê o/a l’abbarlòcce
  4. che niatri abbarloccemmo
  5. che viatri abbarlocciæ
  6. che liatri abbarlòccian

Imperfetto

  1. che mi abbarloccesse
  2. che ti t’abbarloccesci
  3. che lê o/a l’abbarloccesse
  4. che niatri abbarloccescimo
  5. che viatri abbarloccesci
  6. che liatri abbarloccessan

Condizionale

  1. mi abbarloccieiva/abbarlocciæ
  2. ti t’abbarlocciësci
  3. o/a l’abbarloccieiva/abbarlocciæ
  4. niatri abbarlocciëscimo
  5. viatri abbarlocciësci
  6. liatri abbarloccieivan/abbarlocciæn

Imperativo

  1. abbarlòccia ti!
  2. abbarloccemmo niatri!
  3. abbarlocciæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. abbarlocciou
  2. m. p. abbarlocciæ
  3. f. s. abbarlocciâ
  4. f. p. abbarlocciæ

Gerundio

  1. abbarlocciando
ascidiâ

Indicativo

Presente

  1. mi ascidio
  2. ti t’asciddi
  3. o/a l’ascidia
  4. niatri ascidiemmo/ascidiemo
  5. viatri ascidiæ
  6. liatri ascidian

Imperfetto

  1. mi ascidiava
  2. ti t’ascidiavi
  3. o/a l’ascidiava
  4. niatri ascidiavimo
  5. viatri ascidiavi
  6. liatri ascidiavan

Futuro

  1. mi ascidiò
  2. ti t’ascidiæ
  3. o/a l’ascidià
  4. niatri ascidiemo
  5. viatri ascidiei
  6. liatri ascidian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi ascidie
  2. che ti t’asciddi
  3. che lê o/a l’ascidie
  4. che niatri ascidiemmo/ascidiemo
  5. che viatri ascidiæ
  6. che liatri ascidian

Imperfetto

  1. che mi ascidiesse
  2. che ti t’ascidiesci
  3. che lê o/a l’ascidiesse
  4. che niatri ascidiescimo
  5. che viatri ascidiesci
  6. che liatri ascidiessan

Condizionale

  1. mi ascidieiva/ascidiæ
  2. ti t’ascidiësci
  3. o/a l’ascidieiva/ascidiæ
  4. niatri ascidiëscimo
  5. viatri ascidiësci
  6. liatri ascidieivan/ascidiæn

Imperativo

  1. ascidia ti!
  2. ascidiemmo/ascidiemo niatri!
  3. ascidiæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. ascidiou
  2. m. p. ascidiæ
  3. f. s. ascidiâ
  4. f. p. ascidiæ

Gerundio

  1. ascidiando
invexendâ

Indicativo

Presente

  1. mi invexendo
  2. ti t’invexendi
  3. o/a l’invexenda
  4. niatri invexendemmo
  5. viatri invexendæ
  6. liatri invexendan

Imperfetto

  1. mi invexendava
  2. ti t’invexendavi
  3. o/a l’invexendava
  4. niatri invexendavimo
  5. viatri invexendavi
  6. liatri invexendavan

Futuro

  1. mi invexendiò
  2. ti t’invexendiæ
  3. o/a l’invexendià
  4. niatri invexendiemo
  5. viatri invexendiei
  6. liatri invexendian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi invexende
  2. che ti t’invexendi
  3. che lê o/a l’invexende
  4. che niatri invexendemmo
  5. che viatri invexendæ
  6. che liatri invexendan

Imperfetto

  1. che mi invexendesse
  2. che ti t’invexendesci
  3. che lê o/a l’invexendesse
  4. che niatri invexendescimo
  5. che viatri invexendesci
  6. che liatri invexendessan

Condizionale

  1. mi invexendieiva/invexendiæ
  2. ti t’invexendiësci
  3. o/a l’invexendieiva/invexendiæ
  4. niatri invexendiëscimo
  5. viatri invexendiësci
  6. liatri invexendieivan/invexendiæn

Imperativo

  1. invexenda ti!
  2. invexendemmo niatri!
  3. invexendæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. invexendou
  2. m. p. invexendæ
  3. f. s. invexendâ
  4. f. p. invexendæ

Gerundio

  1. invexendando
lambrocciâ

Indicativo

Presente

  1. mi lambròccio
  2. ti ti lambròcci
  3. o/a lambròccia
  4. niatri lambroccemmo
  5. viatri lambrocciæ
  6. liatri lambròccian

Imperfetto

  1. mi lambrocciava
  2. ti ti lambrocciavi
  3. o/a lambrocciava
  4. niatri lambrocciavimo
  5. viatri lambrocciavi
  6. liatri lambrocciavan

Futuro

  1. mi lambrocciò
  2. ti ti lambrocciæ
  3. o/a lambroccià
  4. niatri lambrocciemo
  5. viatri lambrocciei
  6. liatri lambroccian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi lambròcce
  2. che ti ti lambròcci
  3. che lê o/a lambròcce
  4. che niatri lambroccemmo
  5. che viatri lambrocciæ
  6. che liatri lambròccian

Imperfetto

  1. che mi lambroccesse
  2. che ti ti lambroccesci
  3. che lê o/a lambroccesse
  4. che niatri lambroccescimo
  5. che viatri lambroccesci
  6. che liatri lambroccessan

Condizionale

  1. mi lambroccieiva/lambrocciæ
  2. ti ti lambrocciësci
  3. o/a lambroccieiva/lambrocciæ
  4. niatri lambrocciëscimo
  5. viatri lambrocciësci
  6. liatri lambroccieivan/lambrocciæn

Imperativo

  1. lambròccia ti!
  2. lambroccemmo niatri!
  3. lambrocciæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. lambrocciou
  2. m. p. lambrocciæ
  3. f. s. lambrocciâ
  4. f. p. lambrocciæ

Gerundio

  1. lambrocciando
locciâ

Indicativo

Presente

  1. mi lòccio
  2. ti ti lòcci
  3. o/a lòccia
  4. niatri loccemmo
  5. viatri locciæ
  6. liatri lòccian

Imperfetto

  1. mi locciava
  2. ti ti locciavi
  3. o/a locciava
  4. niatri locciavimo
  5. viatri locciavi
  6. liatri locciavan

Futuro

  1. mi locciò
  2. ti ti locciæ
  3. o/a loccià
  4. niatri locciemo
  5. viatri locciei
  6. liatri loccian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi lòcce
  2. che ti ti lòcci
  3. che lê o/a lòcce
  4. che niatri loccemmo
  5. che viatri locciæ
  6. che liatri lòccian

Imperfetto

  1. che mi loccesse
  2. che ti ti loccesci
  3. che lê o/a loccesse
  4. che niatri loccescimo
  5. che viatri loccesci
  6. che liatri loccessan

Condizionale

  1. mi loccieiva/locciæ
  2. ti ti locciësci
  3. o/a loccieiva/locciæ
  4. niatri locciëscimo
  5. viatri locciësci
  6. liatri loccieivan/locciæn

Imperativo

  1. lòccia ti!
  2. loccemmo niatri!
  3. locciæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. locciou
  2. m. p. locciæ
  3. f. s. locciâ
  4. f. p. locciæ

Gerundio

  1. locciando
mesciâ

Indicativo

Presente

  1. mi mescio
  2. ti ti mesci
  3. o/a mescia
  4. niatri mescemmo
  5. viatri mesciæ
  6. liatri mescian

Imperfetto

  1. mi mesciava
  2. ti ti mesciavi
  3. o/a mesciava
  4. niatri mesciavimo
  5. viatri mesciavi
  6. liatri mesciavan

Futuro

  1. mi mesciò
  2. ti ti mesciæ
  3. o/a mescià
  4. niatri mesciemo
  5. viatri mesciei
  6. liatri mescian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi mesce
  2. che ti ti mesci
  3. che lê o/a mesce
  4. che niatri mescemmo
  5. che viatri mesciæ
  6. che liatri mescian

Imperfetto

  1. che mi mescesse
  2. che ti ti mescesci
  3. che lê o/a mescesse
  4. che niatri mescescimo
  5. che viatri mescesci
  6. che liatri mescessan

Condizionale

  1. mi mescieiva/mesciæ
  2. ti ti mesciësci
  3. o/a mescieiva/mesciæ
  4. niatri mesciëscimo
  5. viatri mesciësci
  6. liatri mescieivan/mesciæn

Imperativo

  1. mescia ti!
  2. mescemmo niatri!
  3. mesciæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. mesciou
  2. m. p. mesciæ
  3. f. s. mesciâ
  4. f. p. mesciæ

Gerundio

  1. mesciando
sciätâ

Indicativo

Presente

  1. mi sciato
  2. ti ti sciati
  3. o/a sciata
  4. niatri sciätemmo
  5. viatri sciätæ
  6. liatri sciatan

Imperfetto

  1. mi sciätava
  2. ti ti sciätavi
  3. o/a sciätava
  4. niatri sciätavimo
  5. viatri sciätavi
  6. liatri sciätavan

Futuro

  1. mi sciätiò
  2. ti ti sciätiæ
  3. o/a sciätià
  4. niatri sciätiemo
  5. viatri sciätiei
  6. liatri sciätian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi sciate
  2. che ti ti sciati
  3. che lê o/a sciate
  4. che niatri sciätemmo
  5. che viatri sciätæ
  6. che liatri sciatan

Imperfetto

  1. che mi sciätesse
  2. che ti ti sciätesci
  3. che lê o/a sciätesse
  4. che niatri sciätescimo
  5. che viatri sciätesci
  6. che liatri sciätessan

Condizionale

  1. mi sciätieiva/sciätiæ
  2. ti ti sciätiësci
  3. o/a sciätieiva/sciätiæ
  4. niatri sciätiëscimo
  5. viatri sciätiësci
  6. liatri sciätieivan/sciätiæn

Imperativo

  1. sciata ti!
  2. sciätemmo niatri!
  3. sciätæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. sciätou
  2. m. p. sciätæ
  3. f. s. sciätâ
  4. f. p. sciätæ

Gerundio

  1. sciätando
scrollâ

Indicativo

Presente

  1. mi scròllo
  2. ti ti scròlli
  3. o/a scròlla
  4. niatri scrollemmo
  5. viatri scrollæ
  6. liatri scròllan

Imperfetto

  1. mi scrollava
  2. ti ti scrollavi
  3. o/a scrollava
  4. niatri scrollavimo
  5. viatri scrollavi
  6. liatri scrollavan

Futuro

  1. mi scrolliò
  2. ti ti scrolliæ
  3. o/a scrollià
  4. niatri scrolliemo
  5. viatri scrolliei
  6. liatri scrollian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi scròlle
  2. che ti ti scròlli
  3. che lê o/a scròlle
  4. che niatri scrollemmo
  5. che viatri scrollæ
  6. che liatri scròllan

Imperfetto

  1. che mi scrollesse
  2. che ti ti scrollesci
  3. che lê o/a scrollesse
  4. che niatri scrollescimo
  5. che viatri scrollesci
  6. che liatri scrollessan

Condizionale

  1. mi scrollieiva/scrolliæ
  2. ti ti scrolliësci
  3. o/a scrollieiva/scrolliæ
  4. niatri scrolliëscimo
  5. viatri scrolliësci
  6. liatri scrollieivan/scrolliæn

Imperativo

  1. scròlla ti!
  2. scrollemmo niatri!
  3. scrollæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. scrollou
  2. m. p. scrollæ
  3. f. s. scrollâ
  4. f. p. scrollæ

Gerundio

  1. scrollando
Even though you’re on the English version of the website, the DEIZE dictionary is an Italian-Ligurian dictionary – as such, the contents of these pages are written in Italian.