Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE: Italian-Genoese dictionary

avere fortuna

v.phr.
  1. avere la sorte propizia

    avei de fortuña [aˈvej de furˈtyŋˑa]

    avei fortuña [aˈvej furˈtyŋˑa]

    ëse addicciou [ˈeːse adiˈtʃɔw]

    ëse affortunou [ˈeːse afurtyˈnɔw]

    avei do cû volgare [aˈvej du ˈkyː]

    Examples

    il talento non basta, bisogna anche aver fortuna

    o talento o no basta, beuseugna ascì avei de fortuña

Notes

Le espressioni volgari avei ciù cû che træ bagasce [aˈvej tʃy ˈkyː ke ˈtrɛː baˈɡaʃˑe] “avere più culo di tre prostitute” e avei o cû desfogonou [aˈvej u ˈkyː desfuɡuˈnɔw] “avere il culo sfoconato” sono usate per riferirsi a una persona che gode di una fortuna sproporzionata.

Conjugations

avei

Past part. avuo

Ger. avendo

Ind.
Pres.
  1. mi ò
  2. ti t’æ
  3. lê o/a l’à
  4. niatri emmo
  5. viatri ei
  6. lô an
Impf.
  1. mi aveiva/aiva
  2. ti t’aveivi/aivi
  3. lê o/a l’aveiva/aiva
  4. niatri aveivimo/aivimo
  5. viatri aveivi/aivi
  6. lô aveivan/aivan
Fut.
  1. mi aviò
  2. ti t’aviæ
  3. lê o/a l’avià
  4. niatri aviemo
  5. viatri aviei
  6. lô avian
Subj.
Pres.
  1. che mi agge
  2. che ti t’aggi
  3. che lê o/a l’agge
  4. che niatri aggimo
  5. che viatri aggiæ/aggei
  6. che lô aggian
Impf.
  1. che mi avesse/aise
  2. che ti t’avesci/aisci
  3. che lê o/a l’avesse/aise
  4. che niatri avescimo/aiscimo
  5. che viatri avesci/aisci
  6. che lô avessan/aisan
Cond.
  1. mi avieiva/aviæ
  2. ti t’aviësci
  3. lê o/a l’avieiva/aviæ
  4. niatri aviëscimo
  5. viatri aviësci
  6. lô avieivan/aviæn
Imper.
  1. aggi ti
  2. ch’o/a l’agge lê
  3. aggimo niatri
  4. aggei/aggiæ viatri
  5. aggian lô
ëse

Past part. stæto

Ger. essendo

Ind.
Pres.
  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. lê o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. lô en/son
Impf.
  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. lê o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. lô ean
Fut.
  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. lê o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. lô saian
Subj.
Pres.
  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che lô seggian
Impf.
  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che lô fïsan/foïsan
Cond.
  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. lê o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. lô saieivan/saiæn
Imper.
  1. seggi ti
  2. ch’o/a segge lê
  3. seggimo/seggemmo niatri
  4. seggei/seggiæ viatri
  5. seggian lô

Declensions

m.s.m.p.f.s.f.p.
addicciouaddiciæaddiciâaddiciæ
affortunouaffortunæaffortunâaffortunæ