beneficiare
intr.v.
-
trarre beneficio da una risorsa o opportunità favorevole vaise [ˈvajse]
servîse [sɛrˈviːse]
Examples
gli studenti possono beneficiare di una borsa di studio per l’estero
i studenti peuan vaise de unna borsa de studio pe l’estranxeo
-
ricavare un utile da qcs., spec. con astuzia o opportunismo cavâ partio da qcs. [kaˈvaː parˈtiːu da]
tiâ partio [ˈtjaː parˈtiːu]
servîse [sɛrˈviːse]
Examples
ha saputo beneficiare delle nuove opportunità di mercato
o l’é stæto bon à cavâ partio da-e neuve opportunitæ do mercou
Conjugations
cavâ
Past part. cavou
Ger. cavando
Ind.
Pres.
- mi cavo
- ti ti cavi
- lê o/a cava
- niatri cavemmo
- viatri cavæ
- lô cavan
Impf.
- mi cavava
- ti ti cavavi
- lê o/a cavava
- niatri cavavimo
- viatri cavavi
- lô cavavan
Fut.
- mi caviò
- ti ti caviæ
- lê o/a cavià
- niatri caviemo
- viatri caviei
- lô cavian
Subj.
Pres.
- che mi cave
- che ti ti cavi
- che lê o/a cave
- che niatri cavemmo
- che viatri cavæ
- che lô cavan
Impf.
- che mi cavesse
- che ti ti cavesci
- che lê o/a cavesse
- che niatri cavescimo
- che viatri cavesci
- che lô cavessan
Cond.
- mi cavieiva/caviæ
- ti ti caviësci
- lê o/a cavieiva/caviæ
- niatri caviëscimo
- viatri caviësci
- lô cavieivan/caviæn
Imper.
- cava ti
- ch’o/a cave lê
- cavemmo niatri
- cavæ viatri
- cavan lô
servî
Past part. servio
Ger. servindo
Ind.
Pres.
- mi servo
- ti ti servi
- lê o/a serve
- niatri servimmo
- viatri servî
- lô servan
Impf.
- mi serviva
- ti ti servivi
- lê o/a serviva
- niatri servivimo
- viatri servivi
- lô servivan
Fut.
- mi serviò
- ti ti serviæ
- lê o/a servià
- niatri serviemo
- viatri serviei
- lô servian
Subj.
Pres.
- che mi serve
- che ti ti servi
- che lê o/a serve
- che niatri servimmo
- che viatri servî
- che lô servan
Impf.
- che mi servisse
- che ti ti servisci
- che lê o/a servisse
- che niatri serviscimo
- che viatri servisci
- che lô servissan
Cond.
- mi servieiva/serviæ
- ti ti serviësci
- lê o/a servieiva/serviæ
- niatri serviëscimo
- viatri serviësci
- lô servieivan/serviæn
Imper.
- servi ti
- ch’o/a serve lê
- servimmo niatri
- servî viatri
- servan lô
tiâ
Past part. tiou
Ger. tiando
Ind.
Pres.
- mi tio
- ti ti tii
- lê o/a tia
- niatri tiemmo/tiemo
- viatri tiæ
- lô tian
Impf.
- mi tiava
- ti ti tiavi
- lê o/a tiava
- niatri tiavimo
- viatri tiavi
- lô tiavan
Fut.
- mi tiò
- ti ti tiæ
- lê o/a tià
- niatri tiemo
- viatri tiei
- lô tian
Subj.
Pres.
- che mi tie
- che ti ti tii
- che lê o/a tie
- che niatri tiemmo/tiemo
- che viatri tiæ
- che lô tian
Impf.
- che mi tiesse
- che ti ti tiesci
- che lê o/a tiesse
- che niatri tiescimo
- che viatri tiesci
- che lô tiessan
Cond.
- mi tieiva/tiæ
- ti ti tiësci
- lê o/a tieiva/tiæ
- niatri tiëscimo
- viatri tiësci
- lô tieivan/tiæn
Imper.
- tia ti
- ch’o/a tie lê
- tiemmo/tiemo niatri
- tiæ viatri
- tian lô
vai
Past part. varsciuo
Ger. vaindo
Ind.
Pres.
- mi vao
- ti ti väi
- lê o/a vâ
- niatri vaimmo/vaimo
- viatri vai
- lô van
Impf.
- mi vaiva
- ti ti vaivi
- lê o/a vaiva
- niatri vaivimo
- viatri vaivi
- lô vaivan
Fut.
- mi varriò
- ti ti varriæ
- lê o/a varrià
- niatri varriemo
- viatri varriei
- lô varrian
Subj.
Pres.
- che mi vagge
- che ti ti vaggi
- che lê o/a vagge
- che niatri vaggemmo/vaggimo
- che viatri vaggei
- che lô vaggian
Impf.
- che mi vaise
- che ti ti vaisci
- che lê o/a vaise
- che niatri vaiscimo
- che viatri vaisci
- che lô vaisan
Cond.
- mi varrieiva/varriæ
- ti ti varriësci
- lê o/a varrieiva/varriæ
- niatri varriëscimo
- viatri varriësci
- lô varrieivan/varriæn
Imper.
- vaggi ti
- ch’o/a vagge lê
- vaggemmo/vaggimo niatri
- vaggei viatri
- vaggian lô