Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE: Italian-Genoese dictionary

cominciare

tr.v.
  1. dare inizio

    comensâ [kumeŋˈsaː]

    Examples

    ha cominciato a lavorare alle sette

    a l’à comensou à travaggiâ à sett’oe

  2. di alimenti: cominciare a consumare

    insâ [iŋˈsaː]

    Examples

    cominciare il salame, la bottiglia

    insâ o salamme, a bottiggia

intr.v.
  1. avere inizio

    comensâ [kumeŋˈsaː]

    prinçipiâ [priŋsiˈpjaː]

    Examples

    il concerto di mezzanotte comincerà alle undici e mezza

    o conçerto de mëzaneutte o comensià à unze e meza

Conjugations

comensâ

Past part. comensou

Ger. comensando

Ind.
Pres.
  1. mi comenso
  2. ti ti comensi
  3. lê o/a comensa
  4. niatri comensemmo
  5. viatri comensæ
  6. lô comensan
Impf.
  1. mi comensava
  2. ti ti comensavi
  3. lê o/a comensava
  4. niatri comensavimo
  5. viatri comensavi
  6. lô comensavan
Fut.
  1. mi comensiò
  2. ti ti comensiæ
  3. lê o/a comensià
  4. niatri comensiemo
  5. viatri comensiei
  6. lô comensian
Subj.
Pres.
  1. che mi comense
  2. che ti ti comensi
  3. che lê o/a comense
  4. che niatri comensemmo
  5. che viatri comensæ
  6. che lô comensan
Impf.
  1. che mi comensesse
  2. che ti ti comensesci
  3. che lê o/a comensesse
  4. che niatri comensescimo
  5. che viatri comensesci
  6. che lô comensessan
Cond.
  1. mi comensieiva/comensiæ
  2. ti ti comensiësci
  3. lê o/a comensieiva/comensiæ
  4. niatri comensiëscimo
  5. viatri comensiësci
  6. lô comensieivan/comensiæn
Imper.
  1. comensa ti
  2. ch’o/a comense lê
  3. comensemmo niatri
  4. comensæ viatri
  5. comensan lô
insâ

Past part. insou

Ger. insando

Ind.
Pres.
  1. mi inso
  2. ti t’insi
  3. lê o/a l’insa
  4. niatri insemmo
  5. viatri insæ
  6. lô insan
Impf.
  1. mi insava
  2. ti t’insavi
  3. lê o/a l’insava
  4. niatri insavimo
  5. viatri insavi
  6. lô insavan
Fut.
  1. mi insiò
  2. ti t’insiæ
  3. lê o/a l’insià
  4. niatri insiemo
  5. viatri insiei
  6. lô insian
Subj.
Pres.
  1. che mi inse
  2. che ti t’insi
  3. che lê o/a l’inse
  4. che niatri insemmo
  5. che viatri insæ
  6. che lô insan
Impf.
  1. che mi insesse
  2. che ti t’insesci
  3. che lê o/a l’insesse
  4. che niatri insescimo
  5. che viatri insesci
  6. che lô insessan
Cond.
  1. mi insieiva/insiæ
  2. ti t’insiësci
  3. lê o/a l’insieiva/insiæ
  4. niatri insiëscimo
  5. viatri insiësci
  6. lô insieivan/insiæn
Imper.
  1. insa ti
  2. ch’o/a l’inse lê
  3. insemmo niatri
  4. insæ viatri
  5. insan lô
prinçipiâ

Past part. prinçipiou

Ger. prinçipiando

Ind.
Pres.
  1. mi prinçipio
  2. ti ti prinçipi
  3. lê o/a prinçipia
  4. niatri prinçipiemmo/prinçipiemo
  5. viatri prinçipiæ
  6. lô prinçipian
Impf.
  1. mi prinçipiava
  2. ti ti prinçipiavi
  3. lê o/a prinçipiava
  4. niatri prinçipiavimo
  5. viatri prinçipiavi
  6. lô prinçipiavan
Fut.
  1. mi prinçipiò
  2. ti ti prinçipiæ
  3. lê o/a prinçipià
  4. niatri prinçipiemo
  5. viatri prinçipiei
  6. lô prinçipian
Subj.
Pres.
  1. che mi prinçipie
  2. che ti ti prinçipi
  3. che lê o/a prinçipie
  4. che niatri prinçipiemmo/prinçipiemo
  5. che viatri prinçipiæ
  6. che lô prinçipian
Impf.
  1. che mi prinçipiesse
  2. che ti ti prinçipiesci
  3. che lê o/a prinçipiesse
  4. che niatri prinçipiescimo
  5. che viatri prinçipiesci
  6. che lô prinçipiessan
Cond.
  1. mi prinçipieiva/prinçipiæ
  2. ti ti prinçipiësci
  3. lê o/a prinçipieiva/prinçipiæ
  4. niatri prinçipiëscimo
  5. viatri prinçipiësci
  6. lô prinçipieivan/prinçipiæn
Imper.
  1. prinçipia ti
  2. ch’o/a prinçipie lê
  3. prinçipiemmo/prinçipiemo niatri
  4. prinçipiæ viatri
  5. prinçipian lô