Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE: Italian-Genoese dictionary

essere un buono a nulla

v.phr.
  1. essere incapace

    ëse un òmmo da ninte [ˈeːse n ˈɔmˑu da ˈniŋte]

    ëse bon da ninte [ˈɛːse ˈbuŋ da ˈninte]

    ëse un òmmo da cicche [ˈeːse n ˈɔmˑu da ˈtʃikˑe]

    no vai unna pippâ de tabacco scherzoso [nu ˈvaj na piˈpaː de taˈbakˑu]

    no ëse bon à fâ unna «o» con un cû do gòtto scherzoso [nw ˈeːse ˈbuŋ a ˈfaː na ˈu kw iŋ ˈkyː du ˈɡɔtˑu]

    no ëse bon à fâ unna «o» con un cannon de canna scherzoso [nw ˈeːse ˈbuŋ a ˈfaː na ˈu kw iŋ kaˈnUŋ de ˈkanˑa]

    no ëse bon à dâse unna vòtta a-o còllo scherzoso [nw ˈeːse ˈbuŋ a ˈdaːse na ˈvɔtˑ ɔw ˈkɔlˑu]

    no ëse bon à contâ træ barî in sce un ase scherzoso [nw ˈeːse ˈbuŋ a kuŋˈtaː trɛː baˈriː ŋ ʃe ˈn aːze]

    Examples

    tutti dicevano che Giorgio era un buono a nulla, ma alla fine ha trovato la sua vocazione nel mondo della ristorazione

    tutti divan che o Zòrzo o no vaiva unna pippâ de tabacco, ma in sciâ fin o l’à trovou a seu vocaçion into mondo da restoraçion

Conjugations

ëse

Past part. stæto

Ger. essendo

Ind.
Pres.
  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. lê o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. lô en/son
Impf.
  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. lê o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. lô ean
Fut.
  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. lê o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. lô saian
Subj.
Pres.
  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che lô seggian
Impf.
  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che lô fïsan/foïsan
Cond.
  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. lê o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. lô saieivan/saiæn
Imper.
  1. seggi ti
  2. ch’o/a segge lê
  3. seggimo/seggemmo niatri
  4. seggei/seggiæ viatri
  5. seggian lô
vai

Past part. varsciuo

Ger. vaindo

Ind.
Pres.
  1. mi vao
  2. ti ti väi
  3. lê o/a vâ
  4. niatri vaimmo/vaimo
  5. viatri vai
  6. lô van
Impf.
  1. mi vaiva
  2. ti ti vaivi
  3. lê o/a vaiva
  4. niatri vaivimo
  5. viatri vaivi
  6. lô vaivan
Fut.
  1. mi varriò
  2. ti ti varriæ
  3. lê o/a varrià
  4. niatri varriemo
  5. viatri varriei
  6. lô varrian
Subj.
Pres.
  1. che mi vagge
  2. che ti ti vaggi
  3. che lê o/a vagge
  4. che niatri vaggemmo/vaggimo
  5. che viatri vaggei
  6. che lô vaggian
Impf.
  1. che mi vaise
  2. che ti ti vaisci
  3. che lê o/a vaise
  4. che niatri vaiscimo
  5. che viatri vaisci
  6. che lô vaisan
Cond.
  1. mi varrieiva/varriæ
  2. ti ti varriësci
  3. lê o/a varrieiva/varriæ
  4. niatri varriëscimo
  5. viatri varriësci
  6. lô varrieivan/varriæn
Imper.
  1. vaggi ti
  2. ch’o/a vagge lê
  3. vaggemmo/vaggimo niatri
  4. vaggei viatri
  5. vaggian lô