Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

fiutare

(reindirizzamento da fiutato)
v. tr.
  1. spec. di animali: annusare

    annastâ [anasˈtaː]

    ödoâ [ɔːˈdwaː]

    naixâ [najˈʒaː]

    la volpe fiuta il terreno per trovare il cibo nascosto

    a vorpe a l’annasta o terren pe trovâ o mangiâ ascoso

  2. aspirare attraverso il naso

    naixâ [najˈʒaː]

    prese un pizzico di tabacco e lo fiutò

    o l’à piggiou unna spellinsegâ de de tabacco e o l’à naixâ

  3. intuire o presagire

    annastâ [anasˈtaː]

    ha fiutato l’inganno e non si è fidata

    a l’à annastou a gazibba e a no s’é fiâ

Coniugazioni

annastâ

Indicativo

Presente

  1. mi annasto
  2. ti t’annasti
  3. o/a l’annasta
  4. niatri annastemmo
  5. viatri annastæ
  6. liatri annastan

Imperfetto

  1. mi annastava
  2. ti t’annastavi
  3. o/a l’annastava
  4. niatri annastavimo
  5. viatri annastavi
  6. liatri annastavan

Futuro

  1. mi annastiò
  2. ti t’annastiæ
  3. o/a l’annastià
  4. niatri annastiemo
  5. viatri annastiei
  6. liatri annastian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi annaste
  2. che ti t’annasti
  3. che lê o/a l’annaste
  4. che niatri annastemmo
  5. che viatri annastæ
  6. che liatri annastan

Imperfetto

  1. che mi annastesse
  2. che ti t’annastesci
  3. che lê o/a l’annastesse
  4. che niatri annastescimo
  5. che viatri annastesci
  6. che liatri annastessan

Condizionale

  1. mi annastieiva/annastiæ
  2. ti t’annastiësci
  3. o/a l’annastieiva/annastiæ
  4. niatri annastiëscimo
  5. viatri annastiësci
  6. liatri annastieivan/annastiæn

Imperativo

  1. annasta ti!
  2. annastemmo niatri!
  3. annastæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. annastou
  2. m. p. annastæ
  3. f. s. annastâ
  4. f. p. annastæ

Gerundio

  1. annastando
naixâ

Indicativo

Presente

  1. mi naixo
  2. ti ti naixi
  3. o/a naixa
  4. niatri naixemmo
  5. viatri naixæ
  6. liatri naixan

Imperfetto

  1. mi naixava
  2. ti ti naixavi
  3. o/a naixava
  4. niatri naixavimo
  5. viatri naixavi
  6. liatri naixavan

Futuro

  1. mi naixiò
  2. ti ti naixiæ
  3. o/a naixià
  4. niatri naixiemo
  5. viatri naixiei
  6. liatri naixian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi naixe
  2. che ti ti naixi
  3. che lê o/a naixe
  4. che niatri naixemmo
  5. che viatri naixæ
  6. che liatri naixan

Imperfetto

  1. che mi naixesse
  2. che ti ti naixesci
  3. che lê o/a naixesse
  4. che niatri naixescimo
  5. che viatri naixesci
  6. che liatri naixessan

Condizionale

  1. mi naixieiva/naixiæ
  2. ti ti naixiësci
  3. o/a naixieiva/naixiæ
  4. niatri naixiëscimo
  5. viatri naixiësci
  6. liatri naixieivan/naixiæn

Imperativo

  1. naixa ti!
  2. naixemmo niatri!
  3. naixæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. naixou
  2. m. p. naixæ
  3. f. s. naixâ
  4. f. p. naixæ

Gerundio

  1. naixando
ödoâ

Indicativo

Presente

  1. mi ödoo
  2. ti t’ödoi
  3. o/a l’ödoa
  4. niatri ödoemmo/ödoemo
  5. viatri ödoæ
  6. liatri ödoan

Imperfetto

  1. mi ödoava
  2. ti t’ödoavi
  3. o/a l’ödoava
  4. niatri ödoavimo
  5. viatri ödoavi
  6. liatri ödoavan

Futuro

  1. mi ödoiò
  2. ti t’ödoiæ
  3. o/a l’ödoià
  4. niatri ödoiemo
  5. viatri ödoiei
  6. liatri ödoian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi ödoe
  2. che ti t’ödoi
  3. che lê o/a l’ödoe
  4. che niatri ödoemmo/ödoemo
  5. che viatri ödoæ
  6. che liatri ödoan

Imperfetto

  1. che mi ödoesse
  2. che ti t’ödoesci
  3. che lê o/a l’ödoesse
  4. che niatri ödoescimo
  5. che viatri ödoesci
  6. che liatri ödoessan

Condizionale

  1. mi ödoieiva/ödoiæ
  2. ti t’ödoiësci
  3. o/a l’ödoieiva/ödoiæ
  4. niatri ödoiëscimo
  5. viatri ödoiësci
  6. liatri ödoieivan/ödoiæn

Imperativo

  1. ödoa ti!
  2. ödoemmo/ödoemo niatri!
  3. ödoæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. ödoou
  2. m. p. ödoæ
  3. f. s. ödoâ
  4. f. p. ödoæ

Gerundio

  1. ödoando
Even though you’re on the English version of the website, the DEIZE dictionary is an Italian-Ligurian dictionary – as such, the contents of these pages are written in Italian.