specchiare
tr.v.
-
spëgiâ [speːˈdʒaː]
specchiarsi
pron.v.
-
spëgiâse [speːˈdʒaːse]
ammiâse into spegio [aˈmjaːse iŋtu ˈspeːdʒu]
Conjugations
spëgiâ
Past part. spëgiou
Ger. spëgiando
Ind.
Pres.
- mi spegio
- ti ti spegi
- lê o/a spegia
- niatri spëgemmo
- viatri spëgiæ
- lô spegian
Impf.
- mi spëgiava
- ti ti spëgiavi
- lê o/a spëgiava
- niatri spëgiavimo
- viatri spëgiavi
- lô spëgiavan
Fut.
- mi spëgiò
- ti ti spëgiæ
- lê o/a spëgià
- niatri spëgiemo
- viatri spëgiei
- lô spëgian
Subj.
Pres.
- che mi spege
- che ti ti spegi
- che lê o/a spege
- che niatri spëgemmo
- che viatri spëgiæ
- che lô spegian
Impf.
- che mi spëgesse
- che ti ti spëgesci
- che lê o/a spëgesse
- che niatri spëgescimo
- che viatri spëgesci
- che lô spëgessan
Cond.
- mi spëgieiva/spëgiæ
- ti ti spëgiësci
- lê o/a spëgieiva/spëgiæ
- niatri spëgiëscimo
- viatri spëgiësci
- lô spëgieivan/spëgiæn
Imper.
- spegia ti
- ch’o/a spege lê
- spëgemmo niatri
- spëgiæ viatri
- spegian lô