DEIZE
Dizionario italiano-genovese
conquistare
v. tr.
-
ottenere con la forza o con impegno conquistâ
[kuŋkwisˈtaː] conquistare una terra
conquistâ unna tæra
con pazienza ha conquistato il successo
con paçiensa o l’à conquistou o successo
Coniugazioni
conquistâ
Indicativo
Presente
- mi conquisto
- ti ti conquisti
- lê o/a conquista
- niatri conquistemmo
- viatri conquistæ
- liatri conquistan
Imperfetto
- mi conquistava
- ti ti conquistavi
- lê o/a conquistava
- niatri conquistavimo
- viatri conquistavi
- liatri conquistavan
Futuro
- mi conquistiò
- ti ti conquistiæ
- lê o/a conquistià
- niatri conquistiemo
- viatri conquistiei
- liatri conquistian
Congiuntivo
Presente
- che mi conquiste
- che ti ti conquisti
- che lê o/a conquiste
- che niatri conquistemmo
- che viatri conquistæ
- che liatri conquistan
Imperfetto
- che mi conquistesse
- che ti ti conquistesci
- che lê o/a conquistesse
- che niatri conquistescimo
- che viatri conquistesci
- che liatri conquistessan
Condizionale
- mi conquistieiva/conquistiæ
- ti ti conquistiësci
- lê o/a conquistieiva/conquistiæ
- niatri conquistiëscimo
- viatri conquistiësci
- liatri conquistieivan/conquistiæn
Imperativo
- conquista ti!
- conquistemmo niatri!
- conquistæ viatri!
Participio passato
- m. s. conquistou
- m. p. conquistæ
- f. s. conquistâ
- f. p. conquistæ
Gerundio
- conquistando