Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: dizionario italiano-genovese

imprecare

v.intr.
  1. proferire maledizioni, imprecazioni

    maledî [maleˈdiː]

    giastemmâ transitivo [dʒasteˈmaː]

    sacramentâ [sakrameŋˈtaː]

    tacchezzâ [takeˈzaː]

    tiâ zu di tacchi [ˈtjaː zu di ˈtakˑi]

    dî o rosäio sarvægo scherzoso [ˈdiː u ruˈzaːju sarˈvɛːɡu]

    dî l’avemaia da borrasca scherzoso [ˈdiː l aveˈmajˑa da buˈraska]

    Esempi

    passa i pomeriggi ad imprecare contro il governo

    o stà tutto o giorno a tiâ zu di tacchi contra o governo

  2. gridare con rabbia

    braggiâ [braˈdʒaː]

    giappâ [dʒaˈpaː]

    Esempi

    devi proprio imprecare così tanto?

    ti gh’æ beseugno de braggiâ mai tanto?

Coniugazioni

braggiâ

Part. pass. braggiou

Ger. braggiando

Ind.
Pres.
  1. mi braggio
  2. ti ti braggi
  3. lê o/a braggia
  4. niatri braggemmo
  5. viatri braggiæ
  6. lô braggian
Impf.
  1. mi braggiava
  2. ti ti braggiavi
  3. lê o/a braggiava
  4. niatri braggiavimo
  5. viatri braggiavi
  6. lô braggiavan
Fut.
  1. mi braggiò
  2. ti ti braggiæ
  3. lê o/a braggià
  4. niatri braggiemo
  5. viatri braggiei
  6. lô braggian
Cong.
Pres.
  1. che mi bragge
  2. che ti ti braggi
  3. che lê o/a bragge
  4. che niatri braggemmo
  5. che viatri braggiæ
  6. che lô braggian
Impf.
  1. che mi braggesse
  2. che ti ti braggesci
  3. che lê o/a braggesse
  4. che niatri braggescimo
  5. che viatri braggesci
  6. che lô braggessan
Cond.
  1. mi braggieiva/braggiæ
  2. ti ti braggiësci
  3. lê o/a braggieiva/braggiæ
  4. niatri braggiëscimo
  5. viatri braggiësci
  6. lô braggieivan/braggiæn
Imper.
  1. braggia ti
  2. ch’o/a bragge lê
  3. braggemmo niatri
  4. braggiæ viatri
  5. braggian lô

Part. pass. dito

Ger. dixendo/dindo

Ind.
Pres.
  1. mi diggo
  2. ti ti dixi
  3. lê o/a dixe
  4. niatri dimmo
  5. viatri dî
  6. lô dixan
Impf.
  1. mi diva/dixeiva
  2. ti ti divi/dixeivi
  3. lê o/a diva/dixeiva
  4. niatri divimo/dixeivimo
  5. viatri divi/dixeivi
  6. lô divan/dixeivan
Fut.
  1. mi diò
  2. ti ti diæ
  3. lê o/a dià
  4. niatri diemo
  5. viatri diei
  6. lô dian
Cong.
Pres.
  1. che mi digghe
  2. che ti ti digghi
  3. che lê o/a digghe
  4. che niatri dimmo
  5. che viatri dî
  6. che lô diggan
Impf.
  1. che mi disse/dixesse
  2. che ti ti disci/dixesci
  3. che lê o/a disse/dixesse
  4. che niatri discimo/dixescimo
  5. che viatri disci/dixesci
  6. che lô dissan/dixessan
Cond.
  1. mi dieiva/diæ
  2. ti ti diësci
  3. lê o/a dieiva/diæ
  4. niatri diëscimo
  5. viatri diësci
  6. lô dieivan/diæn
Imper.
  1. dinni ti
  2. ch’o/a digghe lê
  3. dimmo niatri
  4. dî viatri
  5. diggan lô
giappâ

Part. pass. giappou

Ger. giappando

Ind.
Pres.
  1. mi giappo
  2. ti ti giappi
  3. lê o/a giappa
  4. niatri giappemmo
  5. viatri giappæ
  6. lô giappan
Impf.
  1. mi giappava
  2. ti ti giappavi
  3. lê o/a giappava
  4. niatri giappavimo
  5. viatri giappavi
  6. lô giappavan
Fut.
  1. mi giappiò
  2. ti ti giappiæ
  3. lê o/a giappià
  4. niatri giappiemo
  5. viatri giappiei
  6. lô giappian
Cong.
Pres.
  1. che mi giappe
  2. che ti ti giappi
  3. che lê o/a giappe
  4. che niatri giappemmo
  5. che viatri giappæ
  6. che lô giappan
Impf.
  1. che mi giappesse
  2. che ti ti giappesci
  3. che lê o/a giappesse
  4. che niatri giappescimo
  5. che viatri giappesci
  6. che lô giappessan
Cond.
  1. mi giappieiva/giappiæ
  2. ti ti giappiësci
  3. lê o/a giappieiva/giappiæ
  4. niatri giappiëscimo
  5. viatri giappiësci
  6. lô giappieivan/giappiæn
Imper.
  1. giappa ti
  2. ch’o/a giappe lê
  3. giappemmo niatri
  4. giappæ viatri
  5. giappan lô
giastemmâ

Part. pass. giastemmou

Ger. giastemmando

Ind.
Pres.
  1. mi giastemmo
  2. ti ti giastemmi
  3. lê o/a giastemma
  4. niatri giastemmemmo
  5. viatri giastemmæ
  6. lô giastemman
Impf.
  1. mi giastemmava
  2. ti ti giastemmavi
  3. lê o/a giastemmava
  4. niatri giastemmavimo
  5. viatri giastemmavi
  6. lô giastemmavan
Fut.
  1. mi giastemmiò
  2. ti ti giastemmiæ
  3. lê o/a giastemmià
  4. niatri giastemmiemo
  5. viatri giastemmiei
  6. lô giastemmian
Cong.
Pres.
  1. che mi giastemme
  2. che ti ti giastemmi
  3. che lê o/a giastemme
  4. che niatri giastemmemmo
  5. che viatri giastemmæ
  6. che lô giastemman
Impf.
  1. che mi giastemmesse
  2. che ti ti giastemmesci
  3. che lê o/a giastemmesse
  4. che niatri giastemmescimo
  5. che viatri giastemmesci
  6. che lô giastemmessan
Cond.
  1. mi giastemmieiva/giastemmiæ
  2. ti ti giastemmiësci
  3. lê o/a giastemmieiva/giastemmiæ
  4. niatri giastemmiëscimo
  5. viatri giastemmiësci
  6. lô giastemmieivan/giastemmiæn
Imper.
  1. giastemma ti
  2. ch’o/a giastemme lê
  3. giastemmemmo niatri
  4. giastemmæ viatri
  5. giastemman lô
maledî

Part. pass. maleito

Ger. maledixendo/maledindo

Ind.
Pres.
  1. mi malediggo
  2. ti ti maledixi
  3. lê o/a maledixe
  4. niatri maledimmo
  5. viatri maledî
  6. lô maledixan
Impf.
  1. mi malediva/maledixeiva
  2. ti ti maledivi/maledixeivi
  3. lê o/a malediva/maledixeiva
  4. niatri maledivimo/maledixeivimo
  5. viatri maledivi/maledixeivi
  6. lô maledivan/maledixeivan
Fut.
  1. mi malediò
  2. ti ti malediæ
  3. lê o/a maledià
  4. niatri malediemo
  5. viatri malediei
  6. lô maledian
Cong.
Pres.
  1. che mi maledigghe
  2. che ti ti maledigghi
  3. che lê o/a maledigghe
  4. che niatri maledimmo
  5. che viatri maledî
  6. che lô malediggan
Impf.
  1. che mi maledisse/maledixesse
  2. che ti ti maledisci/maledixesci
  3. che lê o/a maledisse/maledixesse
  4. che niatri malediscimo/maledixescimo
  5. che viatri maledisci/maledixesci
  6. che lô maledissan/maledixessan
Cond.
  1. mi maledieiva/malediæ
  2. ti ti malediësci
  3. lê o/a maledieiva/malediæ
  4. niatri malediëscimo
  5. viatri malediësci
  6. lô maledieivan/malediæn
Imper.
  1. maledinni ti
  2. ch’o/a maledigghe lê
  3. maledimmo niatri
  4. maledî viatri
  5. malediggan lô
sacramentâ

Part. pass. sacramentou

Ger. sacramentando

Ind.
Pres.
  1. mi sacramento
  2. ti ti sacramenti
  3. lê o/a sacramenta
  4. niatri sacramentemmo
  5. viatri sacramentæ
  6. lô sacramentan
Impf.
  1. mi sacramentava
  2. ti ti sacramentavi
  3. lê o/a sacramentava
  4. niatri sacramentavimo
  5. viatri sacramentavi
  6. lô sacramentavan
Fut.
  1. mi sacramentiò
  2. ti ti sacramentiæ
  3. lê o/a sacramentià
  4. niatri sacramentiemo
  5. viatri sacramentiei
  6. lô sacramentian
Cong.
Pres.
  1. che mi sacramente
  2. che ti ti sacramenti
  3. che lê o/a sacramente
  4. che niatri sacramentemmo
  5. che viatri sacramentæ
  6. che lô sacramentan
Impf.
  1. che mi sacramentesse
  2. che ti ti sacramentesci
  3. che lê o/a sacramentesse
  4. che niatri sacramentescimo
  5. che viatri sacramentesci
  6. che lô sacramentessan
Cond.
  1. mi sacramentieiva/sacramentiæ
  2. ti ti sacramentiësci
  3. lê o/a sacramentieiva/sacramentiæ
  4. niatri sacramentiëscimo
  5. viatri sacramentiësci
  6. lô sacramentieivan/sacramentiæn
Imper.
  1. sacramenta ti
  2. ch’o/a sacramente lê
  3. sacramentemmo niatri
  4. sacramentæ viatri
  5. sacramentan lô
tacchezzâ

Part. pass. tacchezzou

Ger. tacchezzando

Ind.
Pres.
  1. mi tacchezzo
  2. ti ti tacchezzi
  3. lê o/a tacchezza
  4. niatri tacchezzemmo
  5. viatri tacchezzæ
  6. lô tacchezzan
Impf.
  1. mi tacchezzava
  2. ti ti tacchezzavi
  3. lê o/a tacchezzava
  4. niatri tacchezzavimo
  5. viatri tacchezzavi
  6. lô tacchezzavan
Fut.
  1. mi tacchezziò
  2. ti ti tacchezziæ
  3. lê o/a tacchezzià
  4. niatri tacchezziemo
  5. viatri tacchezziei
  6. lô tacchezzian
Cong.
Pres.
  1. che mi tacchezze
  2. che ti ti tacchezzi
  3. che lê o/a tacchezze
  4. che niatri tacchezzemmo
  5. che viatri tacchezzæ
  6. che lô tacchezzan
Impf.
  1. che mi tacchezzesse
  2. che ti ti tacchezzesci
  3. che lê o/a tacchezzesse
  4. che niatri tacchezzescimo
  5. che viatri tacchezzesci
  6. che lô tacchezzessan
Cond.
  1. mi tacchezzieiva/tacchezziæ
  2. ti ti tacchezziësci
  3. lê o/a tacchezzieiva/tacchezziæ
  4. niatri tacchezziëscimo
  5. viatri tacchezziësci
  6. lô tacchezzieivan/tacchezziæn
Imper.
  1. tacchezza ti
  2. ch’o/a tacchezze lê
  3. tacchezzemmo niatri
  4. tacchezzæ viatri
  5. tacchezzan lô
tiâ

Part. pass. tiou

Ger. tiando

Ind.
Pres.
  1. mi tio
  2. ti ti tii
  3. lê o/a tia
  4. niatri tiemmo/tiemo
  5. viatri tiæ
  6. lô tian
Impf.
  1. mi tiava
  2. ti ti tiavi
  3. lê o/a tiava
  4. niatri tiavimo
  5. viatri tiavi
  6. lô tiavan
Fut.
  1. mi tiò
  2. ti ti tiæ
  3. lê o/a tià
  4. niatri tiemo
  5. viatri tiei
  6. lô tian
Cong.
Pres.
  1. che mi tie
  2. che ti ti tii
  3. che lê o/a tie
  4. che niatri tiemmo/tiemo
  5. che viatri tiæ
  6. che lô tian
Impf.
  1. che mi tiesse
  2. che ti ti tiesci
  3. che lê o/a tiesse
  4. che niatri tiescimo
  5. che viatri tiesci
  6. che lô tiessan
Cond.
  1. mi tieiva/tiæ
  2. ti ti tiësci
  3. lê o/a tieiva/tiæ
  4. niatri tiëscimo
  5. viatri tiësci
  6. lô tieivan/tiæn
Imper.
  1. tia ti
  2. ch’o/a tie lê
  3. tiemmo/tiemo niatri
  4. tiæ viatri
  5. tian lô