panico1
s.m.
-
spavento estremo e improvviso panico [ˈpaniku]
terrô [teˈruː]
Esempi
il soldato, colto dal panico, non riusciva a muoversi
o sordatto, piggiou da-o panico, o no l’arriesciva à mesciase
Declinazioni
m.s. | m.p. |
---|---|
panico | panichi |
terrô | terroî |