Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

adorare

tr.v.
  1. venerare come divinità

    adorâ [aduˈraː]

    Examples

    quella tribù adora il Sole come divinità

    quella tribù a l’adora o Sô comme divinitæ

  2. avere profonda ammirazione o affetto

    ëse perso (pe qcs.) [ˈeːse ˈpɛːrsu]

    ëse matto (pe qcs.) [ˈeːse ˈmatˑu]

    voei un ben matto (à qcs.) [ˈvwej iŋ ˈbeŋ ˈmatˑu]

    voei un ben do mondo (à qcs.) [ˈvwej iŋ ˈbeŋ du ˈmuŋdu]

    adorâ [aduˈraː]

    Examples

    ha una ragazza che lo adora

    o l’à unna galante ch’a l’é persa pe lê

    adora i suoi nonni e li va a trovare ogni domenica

    a veu un ben do mondo a-i seu messiavi e â i va à trovâ tutte e domeneghe

  3. provare grande entusiasmo o piacere per qcs.

    ëse perso (pe qcs.) [ˈeːse ˈpɛːrsu]

    ëse matto (pe qcs.) [ˈeːse ˈmatˑu]

    (à qcn.) gustâ da matti (qcs.) [ɡysˈtaː da ˈmatˑi]

    adorâ [aduˈraː]

    Examples

    adoro i fiori selvatici!

    son perso pe-e scioî sarvæghe!

    le torte al cioccolato le adoro!

    e torte co-a cicolata me gustan da matti!

Conjugations

adorâ

Past part. adorou

Ger. adorando

Ind.
Pres.
  1. mi adoro
  2. ti t’adori
  3. lê o/a l’adora
  4. niatri adoremmo
  5. viatri adoræ
  6. lô adoran
Impf.
  1. mi adorava
  2. ti t’adoravi
  3. lê o/a l’adorava
  4. niatri adoravimo
  5. viatri adoravi
  6. lô adoravan
Fut.
  1. mi adoriò
  2. ti t’adoriæ
  3. lê o/a l’adorià
  4. niatri adoriemo
  5. viatri adoriei
  6. lô adorian
Subj.
Pres.
  1. che mi adore
  2. che ti t’adori
  3. che lê o/a l’adore
  4. che niatri adoremmo
  5. che viatri adoræ
  6. che lô adoran
Impf.
  1. che mi adoresse
  2. che ti t’adoresci
  3. che lê o/a l’adoresse
  4. che niatri adorescimo
  5. che viatri adoresci
  6. che lô adoressan
Cond.
  1. mi adorieiva/adoriæ
  2. ti t’adoriësci
  3. lê o/a l’adorieiva/adoriæ
  4. niatri adoriëscimo
  5. viatri adoriësci
  6. lô adorieivan/adoriæn
Imper.
  1. adora ti
  2. ch’o/a l’adore lê
  3. adoremmo niatri
  4. adoræ viatri
  5. adoran lô
gustâ

Past part. gustou

Ger. gustando

Ind.
Pres.
  1. mi gusto
  2. ti ti gusti
  3. lê o/a gusta
  4. niatri gustemmo
  5. viatri gustæ
  6. lô gustan
Impf.
  1. mi gustava
  2. ti ti gustavi
  3. lê o/a gustava
  4. niatri gustavimo
  5. viatri gustavi
  6. lô gustavan
Fut.
  1. mi gustiò
  2. ti ti gustiæ
  3. lê o/a gustià
  4. niatri gustiemo
  5. viatri gustiei
  6. lô gustian
Subj.
Pres.
  1. che mi guste
  2. che ti ti gusti
  3. che lê o/a guste
  4. che niatri gustemmo
  5. che viatri gustæ
  6. che lô gustan
Impf.
  1. che mi gustesse
  2. che ti ti gustesci
  3. che lê o/a gustesse
  4. che niatri gustescimo
  5. che viatri gustesci
  6. che lô gustessan
Cond.
  1. mi gustieiva/gustiæ
  2. ti ti gustiësci
  3. lê o/a gustieiva/gustiæ
  4. niatri gustiëscimo
  5. viatri gustiësci
  6. lô gustieivan/gustiæn
Imper.
  1. gusta ti
  2. ch’o/a guste lê
  3. gustemmo niatri
  4. gustæ viatri
  5. gustan lô
ëse

Past part. stæto

Ger. essendo

Ind.
Pres.
  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. lê o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. lô en/son
Impf.
  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. lê o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. lô ean
Fut.
  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. lê o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. lô saian
Subj.
Pres.
  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che lô seggian
Impf.
  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che lô fïsan/foïsan
Cond.
  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. lê o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. lô saieivan/saiæn
Imper.
  1. seggi ti
  2. ch’o/a segge lê
  3. seggimo/seggemmo niatri
  4. seggei/seggiæ viatri
  5. seggian lô
voei

Past part. vosciuo

Ger. voendo

Ind.
Pres.
  1. mi veuggio
  2. ti ti veu
  3. lê o/a veu
  4. niatri voemmo/voemo
  5. viatri voei
  6. lô veuan
Impf.
  1. mi voeiva
  2. ti ti voeivi
  3. lê o/a voeiva
  4. niatri voeivimo
  5. viatri voeivi
  6. lô voeivan
Fut.
  1. mi vorriò
  2. ti ti vorriæ
  3. lê o/a vorrià
  4. niatri vorriemo
  5. viatri vorriei
  6. lô vorrian
Subj.
Pres.
  1. che mi veugge
  2. che ti ti veuggi
  3. che lê o/a veugge
  4. che niatri voemmo/voemo
  5. che viatri voei
  6. che lô veuggian/veuan
Impf.
  1. che mi voesse/voëse
  2. che ti ti voesci/voësci
  3. che lê o/a voesse/voëse
  4. che niatri voescimo/voëscimo
  5. che viatri voesci/voësci
  6. che lô voessan/voësan
Cond.
  1. mi vorrieiva/vorriæ
  2. ti ti vorriësci
  3. lê o/a vorrieiva/vorriæ
  4. niatri vorriëscimo
  5. viatri vorriësci
  6. lô vorrieivan/vorriæn
Imper.
  1. veuggi ti
  2. ch’o/a veugge lê
  3. voemmo/voemo niatri
  4. voei viatri
  5. veuggian lô