aggiornare
-
rinnovare mette à giorno [ˈmetˑe a ˈdʒuːrnu]
Examples
hai aggiornato la lista degli invitati?
t’æ misso à giorno a lista di conviæ?
-
informare informâ [iŋfurˈmaː]
avvisâ [aviˈzaː]
-
rimandare, differire postiçipâ [pustisiˈpaː]
remandâ [remaŋˈdaː]
dilaçionâ [dilasjuˈnaː]
Examples
bisogna aggiornare l’incontro
beseugna che postiçipemmo l’incontro
Conjugations
avvisâ
Past part. avvisou
Ger. avvisando
- mi avviso
- ti t’avvisi
- lê o/a l’avvisa
- niatri avvisemmo
- viatri avvisæ
- lô avvisan
- mi avvisava
- ti t’avvisavi
- lê o/a l’avvisava
- niatri avvisavimo
- viatri avvisavi
- lô avvisavan
- mi avvisiò
- ti t’avvisiæ
- lê o/a l’avvisià
- niatri avvisiemo
- viatri avvisiei
- lô avvisian
- che mi avvise
- che ti t’avvisi
- che lê o/a l’avvise
- che niatri avvisemmo
- che viatri avvisæ
- che lô avvisan
- che mi avvisesse
- che ti t’avvisesci
- che lê o/a l’avvisesse
- che niatri avvisescimo
- che viatri avvisesci
- che lô avvisessan
- mi avvisieiva/avvisiæ
- ti t’avvisiësci
- lê o/a l’avvisieiva/avvisiæ
- niatri avvisiëscimo
- viatri avvisiësci
- lô avvisieivan/avvisiæn
- avvisa ti
- ch’o/a l’avvise lê
- avvisemmo niatri
- avvisæ viatri
- avvisan lô
dilaçionâ
Past part. dilaçionou
Ger. dilaçionando
- mi dilaçioño
- ti ti dilaçioñi
- lê o/a dilaçioña
- niatri dilaçionemmo
- viatri dilaçionæ
- lô dilaçioñan
- mi dilaçionava
- ti ti dilaçionavi
- lê o/a dilaçionava
- niatri dilaçionavimo
- viatri dilaçionavi
- lô dilaçionavan
- mi dilaçioniò
- ti ti dilaçioniæ
- lê o/a dilaçionià
- niatri dilaçioniemo
- viatri dilaçioniei
- lô dilaçionian
- che mi dilaçioñe
- che ti ti dilaçioñi
- che lê o/a dilaçioñe
- che niatri dilaçionemmo
- che viatri dilaçionæ
- che lô dilaçioñan
- che mi dilaçionesse
- che ti ti dilaçionesci
- che lê o/a dilaçionesse
- che niatri dilaçionescimo
- che viatri dilaçionesci
- che lô dilaçionessan
- mi dilaçionieiva/dilaçioniæ
- ti ti dilaçioniësci
- lê o/a dilaçionieiva/dilaçioniæ
- niatri dilaçioniëscimo
- viatri dilaçioniësci
- lô dilaçionieivan/dilaçioniæn
- dilaçioña ti
- ch’o/a dilaçioñe lê
- dilaçionemmo niatri
- dilaçionæ viatri
- dilaçioñan lô
informâ
Past part. informou
Ger. informando
- mi informo
- ti t’informi
- lê o/a l’informa
- niatri informemmo
- viatri informæ
- lô informan
- mi informava
- ti t’informavi
- lê o/a l’informava
- niatri informavimo
- viatri informavi
- lô informavan
- mi informiò
- ti t’informiæ
- lê o/a l’informià
- niatri informiemo
- viatri informiei
- lô informian
- che mi informe
- che ti t’informi
- che lê o/a l’informe
- che niatri informemmo
- che viatri informæ
- che lô informan
- che mi informesse
- che ti t’informesci
- che lê o/a l’informesse
- che niatri informescimo
- che viatri informesci
- che lô informessan
- mi informieiva/informiæ
- ti t’informiësci
- lê o/a l’informieiva/informiæ
- niatri informiëscimo
- viatri informiësci
- lô informieivan/informiæn
- informa ti
- ch’o/a l’informe lê
- informemmo niatri
- informæ viatri
- informan lô
mette
Past part. misso
Ger. mettendo
- mi metto
- ti ti metti
- lê o/a mette
- niatri mettemmo
- viatri mettei
- lô mettan
- mi metteiva
- ti ti metteivi
- lê o/a metteiva
- niatri metteivimo
- viatri metteivi
- lô metteivan
- mi mettiò
- ti ti mettiæ
- lê o/a mettià
- niatri mettiemo
- viatri mettiei
- lô mettian
- che mi mette
- che ti ti metti
- che lê o/a mette
- che niatri mettemmo
- che viatri mettei
- che lô mettan
- che mi mettesse
- che ti ti mettesci
- che lê o/a mettesse
- che niatri mettescimo
- che viatri mettesci
- che lô mettessan
- mi mettieiva/mettiæ
- ti ti mettiësci
- lê o/a mettieiva/mettiæ
- niatri mettiëscimo
- viatri mettiësci
- lô mettieivan/mettiæn
- metti ti
- ch’o/a mette lê
- mettemmo niatri
- mettei viatri
- mettan lô
postiçipâ
Past part. postiçipou
Ger. postiçipando
- mi postiçipo
- ti ti postiçipi
- lê o/a postiçipa
- niatri postiçipemmo
- viatri postiçipæ
- lô postiçipan
- mi postiçipava
- ti ti postiçipavi
- lê o/a postiçipava
- niatri postiçipavimo
- viatri postiçipavi
- lô postiçipavan
- mi postiçipiò
- ti ti postiçipiæ
- lê o/a postiçipià
- niatri postiçipiemo
- viatri postiçipiei
- lô postiçipian
- che mi postiçipe
- che ti ti postiçipi
- che lê o/a postiçipe
- che niatri postiçipemmo
- che viatri postiçipæ
- che lô postiçipan
- che mi postiçipesse
- che ti ti postiçipesci
- che lê o/a postiçipesse
- che niatri postiçipescimo
- che viatri postiçipesci
- che lô postiçipessan
- mi postiçipieiva/postiçipiæ
- ti ti postiçipiësci
- lê o/a postiçipieiva/postiçipiæ
- niatri postiçipiëscimo
- viatri postiçipiësci
- lô postiçipieivan/postiçipiæn
- postiçipa ti
- ch’o/a postiçipe lê
- postiçipemmo niatri
- postiçipæ viatri
- postiçipan lô
remandâ
Past part. remandou
Ger. remandando
- mi remando
- ti ti remandi
- lê o/a remanda
- niatri remandemmo
- viatri remandæ
- lô remandan
- mi remandava
- ti ti remandavi
- lê o/a remandava
- niatri remandavimo
- viatri remandavi
- lô remandavan
- mi remandiò
- ti ti remandiæ
- lê o/a remandià
- niatri remandiemo
- viatri remandiei
- lô remandian
- che mi remande
- che ti ti remandi
- che lê o/a remande
- che niatri remandemmo
- che viatri remandæ
- che lô remandan
- che mi remandesse
- che ti ti remandesci
- che lê o/a remandesse
- che niatri remandescimo
- che viatri remandesci
- che lô remandessan
- mi remandieiva/remandiæ
- ti ti remandiësci
- lê o/a remandieiva/remandiæ
- niatri remandiëscimo
- viatri remandiësci
- lô remandieivan/remandiæn
- remanda ti
- ch’o/a remande lê
- remandemmo niatri
- remandæ viatri
- remandan lô
remandâ
Past part. remandou
Ger. remandando
- mi remando
- ti ti remandi
- lê o/a remanda
- niatri remandemmo
- viatri remandæ
- lô remandan
- mi remandava
- ti ti remandavi
- lê o/a remandava
- niatri remandavimo
- viatri remandavi
- lô remandavan
- mi remandiò
- ti ti remandiæ
- lê o/a remandià
- niatri remandiemo
- viatri remandiei
- lô remandian
- che mi remande
- che ti ti remandi
- che lê o/a remande
- che niatri remandemmo
- che viatri remandæ
- che lô remandan
- che mi remandesse
- che ti ti remandesci
- che lê o/a remandesse
- che niatri remandescimo
- che viatri remandesci
- che lô remandessan
- mi remandieiva/remandiæ
- ti ti remandiësci
- lê o/a remandieiva/remandiæ
- niatri remandiëscimo
- viatri remandiësci
- lô remandieivan/remandiæn
- remanda ti
- ch’o/a remande lê
- remandemmo niatri
- remandæ viatri
- remandan lô
Learn more
Prefissi de-, des- e re-
Come riportato da E. G. Parodi, Studj Liguri, in «Archivio glottologico italiano», xiv, 1896, i prefissi genovesi de-, des- e re- hanno perso la -e- e preso la -i- a causa dell’influenza dell’italiano. Da molti decenni a questa parte infatti difende, discorrî, risponde, ecc. hanno preso il posto di defende, descorrî, responde, ecc. nella lingua parlata. Le forme in -e- sono comunque ancora ampiamente attestate nella lingua scritta letteraria.
In questo dizionario, stanti le finalità principalmente didattiche che lo animano (volte anche al recupero di alcune fra le forme più genuine, qualora incontrino l’interesse dell’utenza), si è scelto di riportare esclusivamente le forme in -e-. Le forme “italianizzate” in -i- sono comunque da considerarsi perfettamente legittime.