commerciare
tr.v.
-
mettere in commercio trafegâ [trafeˈɡaː]
negoçiâ [neɡuˈsjaː]
Examples
mio zio commercia spezie
mæ barba o trafega speçie
Conjugations
negoçiâ
Past part. negoçiou
Ger. negoçiando
Ind.
Pres.
- mi negòçio
- ti ti negòçi
- lê o/a negòçia
- niatri negoçiemmo/negoçiemo
- viatri negoçiæ
- lô negòçian
Impf.
- mi negoçiava
- ti ti negoçiavi
- lê o/a negoçiava
- niatri negoçiavimo
- viatri negoçiavi
- lô negoçiavan
Fut.
- mi negoçiò
- ti ti negoçiæ
- lê o/a negoçià
- niatri negoçiemo
- viatri negoçiei
- lô negoçian
Subj.
Pres.
- che mi negòçie
- che ti ti negòçi
- che lê o/a negòçie
- che niatri negoçiemmo/negoçiemo
- che viatri negoçiæ
- che lô negòçian
Impf.
- che mi negoçiesse
- che ti ti negoçiesci
- che lê o/a negoçiesse
- che niatri negoçiescimo
- che viatri negoçiesci
- che lô negoçiessan
Cond.
- mi negoçieiva/negoçiæ
- ti ti negoçiësci
- lê o/a negoçieiva/negoçiæ
- niatri negoçiëscimo
- viatri negoçiësci
- lô negoçieivan/negoçiæn
Imper.
- negòçia ti
- ch’o/a negòçie lê
- negoçiemmo/negoçiemo niatri
- negoçiæ viatri
- negòçian lô
trafegâ
Past part. trafegou
Ger. trafegando
Ind.
Pres.
- mi trafego
- ti ti trafeghi
- lê o/a trafega
- niatri trafeghemmo
- viatri trafegæ
- lô trafegan
Impf.
- mi trafegava
- ti ti trafegavi
- lê o/a trafegava
- niatri trafegavimo
- viatri trafegavi
- lô trafegavan
Fut.
- mi trafeghiò
- ti ti trafeghiæ
- lê o/a trafeghià
- niatri trafeghiemo
- viatri trafeghiei
- lô trafeghian
Subj.
Pres.
- che mi trafeghe
- che ti ti trafeghi
- che lê o/a trafeghe
- che niatri trafeghemmo
- che viatri trafegæ
- che lô trafegan
Impf.
- che mi trafeghesse
- che ti ti trafeghesci
- che lê o/a trafeghesse
- che niatri trafeghescimo
- che viatri trafeghesci
- che lô trafeghessan
Cond.
- mi trafeghieiva/trafeghiæ
- ti ti trafeghiësci
- lê o/a trafeghieiva/trafeghiæ
- niatri trafeghiëscimo
- viatri trafeghiësci
- lô trafeghieivan/trafeghiæn
Imper.
- trafega ti
- ch’o/a trafeghe lê
- trafeghemmo niatri
- trafegæ viatri
- trafegan lô