Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

destare

v. tr.
  1. svegliare dal sonno

    provocâ [pruvuˈkaː]

    addesciâ [adeˈʃaː] (var. desciâ)1

    il canto del gallo ci desta ogni mattina

    o canto do gallo o n’addescia tutte e mattin

  2. suscitare un sentimento

    addesciâ [adeˈʃaː] (var. desciâ)1

    açende [aˈseŋde]

    quella visione destò in lei un improvvisa inquietudine

    quella vixon tutt’assemme a l’à addesciou in lê de l’anscietæ

Per saperne di più

1. Prostesi di [a]- in verbi e sostantivi

In genovese è particolarmente frequente la prostesi – cioè l’aggiunta in posizione iniziale – di una vocale [a]- in molte forme verbali. Questi verbi possono quindi presentarsi in doppia forma, ad esempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː] “ricordare”; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː] “usare”; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː] “levare, togliere”; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː] “guardare”; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe] “raccogliere”. Sebbene in origine questo fenomeno potesse forse avere funzione intensificativa, nella pratica entrambe le forme – con o senza la vocale iniziale – sono equivalenti e non comportano alcuna variazione di significato. Il fenomeno riguarda anche alcuni sostantivi deverbali, come arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu] “ricordo”, allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] “smacchiatore” o arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta] “raccolta”. Anche in questi casi, di norma le due forme non implicano differenze di significato. Nel DEIZE, le forme con o senza prostesi di [a]- sono lemmatizzate nella forma ritenuta più frequente nell’uso generale.

Coniugazioni

açende

Indicativo

Presente

  1. mi açendo
  2. ti t’açendi
  3. o/a l’açende
  4. niatri açendemmo
  5. viatri açendei
  6. liatri açendan

Imperfetto

  1. mi açendeiva
  2. ti t’açendeivi
  3. o/a l’açendeiva
  4. niatri açendeivimo
  5. viatri açendeivi
  6. liatri açendeivan

Futuro

  1. mi açendiò
  2. ti t’açendiæ
  3. o/a l’açendià
  4. niatri açendiemo
  5. viatri açendiei
  6. liatri açendian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi açende
  2. che ti t’açendi
  3. che lê o/a l’açende
  4. che niatri açendemmo
  5. che viatri açendei
  6. che liatri açendan

Imperfetto

  1. che mi açendesse
  2. che ti t’açendesci
  3. che lê o/a l’açendesse
  4. che niatri açendescimo
  5. che viatri açendesci
  6. che liatri açendessan

Condizionale

  1. mi açendieiva/açendiæ
  2. ti t’açendiësci
  3. o/a l’açendieiva/açendiæ
  4. niatri açendiëscimo
  5. viatri açendiësci
  6. liatri açendieivan/açendiæn

Imperativo

  1. açendi ti!
  2. açendemmo niatri!
  3. açendei viatri!

Participio passato

  1. m. s. açeiso
  2. m. p. açeixi
  3. f. s. açeisa
  4. f. p. açeise

Gerundio

  1. açendendo
addesciâ

Indicativo

Presente

  1. mi addescio
  2. ti t’addesci
  3. o/a l’addescia
  4. niatri addescemmo
  5. viatri addesciæ
  6. liatri addescian

Imperfetto

  1. mi addesciava
  2. ti t’addesciavi
  3. o/a l’addesciava
  4. niatri addesciavimo
  5. viatri addesciavi
  6. liatri addesciavan

Futuro

  1. mi addesciò
  2. ti t’addesciæ
  3. o/a l’addescià
  4. niatri addesciemo
  5. viatri addesciei
  6. liatri addescian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi addesce
  2. che ti t’addesci
  3. che lê o/a l’addesce
  4. che niatri addescemmo
  5. che viatri addesciæ
  6. che liatri addescian

Imperfetto

  1. che mi addescesse
  2. che ti t’addescesci
  3. che lê o/a l’addescesse
  4. che niatri addescescimo
  5. che viatri addescesci
  6. che liatri addescessan

Condizionale

  1. mi addescieiva/addesciæ
  2. ti t’addesciësci
  3. o/a l’addescieiva/addesciæ
  4. niatri addesciëscimo
  5. viatri addesciësci
  6. liatri addescieivan/addesciæn

Imperativo

  1. addescia ti!
  2. addescemmo niatri!
  3. addesciæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. addesciou
  2. m. p. addesciæ
  3. f. s. addesciâ
  4. f. p. addesciæ

Gerundio

  1. addesciando
provocâ

Indicativo

Presente

  1. mi pròvoco
  2. ti ti pròvochi
  3. o/a pròvoca
  4. niatri provochemmo
  5. viatri provocæ
  6. liatri pròvocan

Imperfetto

  1. mi provocava
  2. ti ti provocavi
  3. o/a provocava
  4. niatri provocavimo
  5. viatri provocavi
  6. liatri provocavan

Futuro

  1. mi provochiò
  2. ti ti provochiæ
  3. o/a provochià
  4. niatri provochiemo
  5. viatri provochiei
  6. liatri provochian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi pròvoche
  2. che ti ti pròvochi
  3. che lê o/a pròvoche
  4. che niatri provochemmo
  5. che viatri provocæ
  6. che liatri pròvocan

Imperfetto

  1. che mi provochesse
  2. che ti ti provochesci
  3. che lê o/a provochesse
  4. che niatri provochescimo
  5. che viatri provochesci
  6. che liatri provochessan

Condizionale

  1. mi provochieiva/provochiæ
  2. ti ti provochiësci
  3. o/a provochieiva/provochiæ
  4. niatri provochiëscimo
  5. viatri provochiësci
  6. liatri provochieivan/provochiæn

Imperativo

  1. pròvoca ti!
  2. provochemmo niatri!
  3. provocæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. provocou
  2. m. p. provocæ
  3. f. s. provocâ
  4. f. p. provocæ

Gerundio

  1. provocando
Even though you’re on the English version of the website, the DEIZE dictionary is an Italian-Ligurian dictionary – as such, the contents of these pages are written in Italian.