Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

destare

v.tr.
  1. svegliare dal sonno

    provocâ [pruvuˈkaː]

    addesciâ [adeˈʃaː]

    Esempi

    il canto del gallo ci desta ogni mattina

    o canto do gallo o n’addescia tutte e mattin

  2. suscitare un sentimento

    addesciâ [adeˈʃaː]

    açende [aˈseŋde]

    Esempi

    quella visione destò in lei un improvvisa inquietudine

    quella vixon tutt’assemme a l’à addesciou in lê de l’anscietæ

Coniugazioni

addesciâ

Part. pass. addesciou

Ger. addesciando

Ind.
Pres.
  1. mi addescio
  2. ti t’addesci
  3. lê o/a l’addescia
  4. niatri addescemmo
  5. viatri addesciæ
  6. lô addescian
Impf.
  1. mi addesciava
  2. ti t’addesciavi
  3. lê o/a l’addesciava
  4. niatri addesciavimo
  5. viatri addesciavi
  6. lô addesciavan
Fut.
  1. mi addesciò
  2. ti t’addesciæ
  3. lê o/a l’addescià
  4. niatri addesciemo
  5. viatri addesciei
  6. lô addescian
Cong.
Pres.
  1. che mi addesce
  2. che ti t’addesci
  3. che lê o/a l’addesce
  4. che niatri addescemmo
  5. che viatri addesciæ
  6. che lô addescian
Impf.
  1. che mi addescesse
  2. che ti t’addescesci
  3. che lê o/a l’addescesse
  4. che niatri addescescimo
  5. che viatri addescesci
  6. che lô addescessan
Cond.
  1. mi addescieiva/addesciæ
  2. ti t’addesciësci
  3. lê o/a l’addescieiva/addesciæ
  4. niatri addesciëscimo
  5. viatri addesciësci
  6. lô addescieivan/addesciæn
Imper.
  1. addescia ti
  2. ch’o/a l’addesce lê
  3. addescemmo niatri
  4. addesciæ viatri
  5. addescian lô
açende

Part. pass. açeiso

Ger. açendendo

Ind.
Pres.
  1. mi açendo
  2. ti t’açendi
  3. lê o/a l’açende
  4. niatri açendemmo
  5. viatri açendei
  6. lô açendan
Impf.
  1. mi açendeiva
  2. ti t’açendeivi
  3. lê o/a l’açendeiva
  4. niatri açendeivimo
  5. viatri açendeivi
  6. lô açendeivan
Fut.
  1. mi açendiò
  2. ti t’açendiæ
  3. lê o/a l’açendià
  4. niatri açendiemo
  5. viatri açendiei
  6. lô açendian
Cong.
Pres.
  1. che mi açende
  2. che ti t’açendi
  3. che lê o/a l’açende
  4. che niatri açendemmo
  5. che viatri açendei
  6. che lô açendan
Impf.
  1. che mi açendesse
  2. che ti t’açendesci
  3. che lê o/a l’açendesse
  4. che niatri açendescimo
  5. che viatri açendesci
  6. che lô açendessan
Cond.
  1. mi açendieiva/açendiæ
  2. ti t’açendiësci
  3. lê o/a l’açendieiva/açendiæ
  4. niatri açendiëscimo
  5. viatri açendiësci
  6. lô açendieivan/açendiæn
Imper.
  1. açendi ti
  2. ch’o/a l’açende lê
  3. açendemmo niatri
  4. açendei viatri
  5. açendan lô
provocâ

Part. pass. provocou

Ger. provocando

Ind.
Pres.
  1. mi pròvoco
  2. ti ti pròvochi
  3. lê o/a pròvoca
  4. niatri provochemmo
  5. viatri provocæ
  6. lô pròvocan
Impf.
  1. mi provocava
  2. ti ti provocavi
  3. lê o/a provocava
  4. niatri provocavimo
  5. viatri provocavi
  6. lô provocavan
Fut.
  1. mi provochiò
  2. ti ti provochiæ
  3. lê o/a provochià
  4. niatri provochiemo
  5. viatri provochiei
  6. lô provochian
Cong.
Pres.
  1. che mi pròvoche
  2. che ti ti pròvochi
  3. che lê o/a pròvoche
  4. che niatri provochemmo
  5. che viatri provocæ
  6. che lô pròvocan
Impf.
  1. che mi provochesse
  2. che ti ti provochesci
  3. che lê o/a provochesse
  4. che niatri provochescimo
  5. che viatri provochesci
  6. che lô provochessan
Cond.
  1. mi provochieiva/provochiæ
  2. ti ti provochiësci
  3. lê o/a provochieiva/provochiæ
  4. niatri provochiëscimo
  5. viatri provochiësci
  6. lô provochieivan/provochiæn
Imper.
  1. pròvoca ti
  2. ch’o/a pròvoche lê
  3. provochemmo niatri
  4. provocæ viatri
  5. pròvocan lô