DEIZE
destare
-
svegliare dal sonno provocâ
[pruvuˈkaː] addesciâ
[adeˈʃaː] (var. desciâ)1 il canto del gallo ci desta ogni mattina
o canto do gallo o n’addescia tutte e mattin
-
suscitare un sentimento addesciâ
[adeˈʃaː] (var. desciâ)1 açende
[aˈseŋde] quella visione destò in lei un improvvisa inquietudine
quella vixon tutt’assemme a l’à addesciou in lê de l’anscietæ
Per saperne di più
1. Prostesi di [a]- in verbi e sostantivi
In genovese è particolarmente frequente la prostesi – cioè l’aggiunta in posizione iniziale – di una vocale
Coniugazioni
açende
Indicativo
Presente
- mi açendo
- ti t’açendi
- lê o/a l’açende
- niatri açendemmo
- viatri açendei
- liatri açendan
Imperfetto
- mi açendeiva
- ti t’açendeivi
- lê o/a l’açendeiva
- niatri açendeivimo
- viatri açendeivi
- liatri açendeivan
Futuro
- mi açendiò
- ti t’açendiæ
- lê o/a l’açendià
- niatri açendiemo
- viatri açendiei
- liatri açendian
Congiuntivo
Presente
- che mi açende
- che ti t’açendi
- che lê o/a l’açende
- che niatri açendemmo
- che viatri açendei
- che liatri açendan
Imperfetto
- che mi açendesse
- che ti t’açendesci
- che lê o/a l’açendesse
- che niatri açendescimo
- che viatri açendesci
- che liatri açendessan
Condizionale
- mi açendieiva/açendiæ
- ti t’açendiësci
- lê o/a l’açendieiva/açendiæ
- niatri açendiëscimo
- viatri açendiësci
- liatri açendieivan/açendiæn
Imperativo
- açendi ti!
- açendemmo niatri!
- açendei viatri!
Participio passato
- m. s. açeiso
- m. p. açeixi
- f. s. açeisa
- f. p. açeise
Gerundio
- açendendo
addesciâ
Indicativo
Presente
- mi addescio
- ti t’addesci
- lê o/a l’addescia
- niatri addescemmo
- viatri addesciæ
- liatri addescian
Imperfetto
- mi addesciava
- ti t’addesciavi
- lê o/a l’addesciava
- niatri addesciavimo
- viatri addesciavi
- liatri addesciavan
Futuro
- mi addesciò
- ti t’addesciæ
- lê o/a l’addescià
- niatri addesciemo
- viatri addesciei
- liatri addescian
Congiuntivo
Presente
- che mi addesce
- che ti t’addesci
- che lê o/a l’addesce
- che niatri addescemmo
- che viatri addesciæ
- che liatri addescian
Imperfetto
- che mi addescesse
- che ti t’addescesci
- che lê o/a l’addescesse
- che niatri addescescimo
- che viatri addescesci
- che liatri addescessan
Condizionale
- mi addescieiva/addesciæ
- ti t’addesciësci
- lê o/a l’addescieiva/addesciæ
- niatri addesciëscimo
- viatri addesciësci
- liatri addescieivan/addesciæn
Imperativo
- addescia ti!
- addescemmo niatri!
- addesciæ viatri!
Participio passato
- m. s. addesciou
- m. p. addesciæ
- f. s. addesciâ
- f. p. addesciæ
Gerundio
- addesciando
provocâ
Indicativo
Presente
- mi pròvoco
- ti ti pròvochi
- lê o/a pròvoca
- niatri provochemmo
- viatri provocæ
- liatri pròvocan
Imperfetto
- mi provocava
- ti ti provocavi
- lê o/a provocava
- niatri provocavimo
- viatri provocavi
- liatri provocavan
Futuro
- mi provochiò
- ti ti provochiæ
- lê o/a provochià
- niatri provochiemo
- viatri provochiei
- liatri provochian
Congiuntivo
Presente
- che mi pròvoche
- che ti ti pròvochi
- che lê o/a pròvoche
- che niatri provochemmo
- che viatri provocæ
- che liatri pròvocan
Imperfetto
- che mi provochesse
- che ti ti provochesci
- che lê o/a provochesse
- che niatri provochescimo
- che viatri provochesci
- che liatri provochessan
Condizionale
- mi provochieiva/provochiæ
- ti ti provochiësci
- lê o/a provochieiva/provochiæ
- niatri provochiëscimo
- viatri provochiësci
- liatri provochieivan/provochiæn
Imperativo
- pròvoca ti!
- provochemmo niatri!
- provocæ viatri!
Participio passato
- m. s. provocou
- m. p. provocæ
- f. s. provocâ
- f. p. provocæ
Gerundio
- provocando