DEIZE
Italian-Ligurian (Genoese) dictionary
improvvisare
v. tr.
-
fare senza preparazione improvisâ
[iŋpruviˈzaː] ho improvvisato una risposta sul momento
ò improvisou unna respòsta in sciô momento
Coniugazioni
improvisâ
Indicativo
Presente
- mi improviso
- ti t’improvisi
- lê o/a l’improvisa
- niatri improvisemmo
- viatri improvisæ
- liatri improvisan
Imperfetto
- mi improvisava
- ti t’improvisavi
- lê o/a l’improvisava
- niatri improvisavimo
- viatri improvisavi
- liatri improvisavan
Futuro
- mi improvisiò
- ti t’improvisiæ
- lê o/a l’improvisià
- niatri improvisiemo
- viatri improvisiei
- liatri improvisian
Congiuntivo
Presente
- che mi improvise
- che ti t’improvisi
- che lê o/a l’improvise
- che niatri improvisemmo
- che viatri improvisæ
- che liatri improvisan
Imperfetto
- che mi improvisesse
- che ti t’improvisesci
- che lê o/a l’improvisesse
- che niatri improvisescimo
- che viatri improvisesci
- che liatri improvisessan
Condizionale
- mi improvisieiva/improvisiæ
- ti t’improvisiësci
- lê o/a l’improvisieiva/improvisiæ
- niatri improvisiëscimo
- viatri improvisiësci
- liatri improvisieivan/improvisiæn
Imperativo
- improvisa ti!
- improvisemmo niatri!
- improvisæ viatri!
Participio passato
- m. s. improvisou
- m. p. improvisæ
- f. s. improvisâ
- f. p. improvisæ
Gerundio
- improvisando