Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

improvvisare

v. tr.
  1. fare senza preparazione

    improvisâ [iŋpruviˈzaː]

    ho improvvisato una risposta sul momento

    ò improvisou unna respòsta in sciô momento

Coniugazioni

improvisâ

Indicativo

Presente

  1. mi improviso
  2. ti t’improvisi
  3. o/a l’improvisa
  4. niatri improvisemmo
  5. viatri improvisæ
  6. liatri improvisan

Imperfetto

  1. mi improvisava
  2. ti t’improvisavi
  3. o/a l’improvisava
  4. niatri improvisavimo
  5. viatri improvisavi
  6. liatri improvisavan

Futuro

  1. mi improvisiò
  2. ti t’improvisiæ
  3. o/a l’improvisià
  4. niatri improvisiemo
  5. viatri improvisiei
  6. liatri improvisian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi improvise
  2. che ti t’improvisi
  3. che lê o/a l’improvise
  4. che niatri improvisemmo
  5. che viatri improvisæ
  6. che liatri improvisan

Imperfetto

  1. che mi improvisesse
  2. che ti t’improvisesci
  3. che lê o/a l’improvisesse
  4. che niatri improvisescimo
  5. che viatri improvisesci
  6. che liatri improvisessan

Condizionale

  1. mi improvisieiva/improvisiæ
  2. ti t’improvisiësci
  3. o/a l’improvisieiva/improvisiæ
  4. niatri improvisiëscimo
  5. viatri improvisiësci
  6. liatri improvisieivan/improvisiæn

Imperativo

  1. improvisa ti!
  2. improvisemmo niatri!
  3. improvisæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. improvisou
  2. m. p. improvisæ
  3. f. s. improvisâ
  4. f. p. improvisæ

Gerundio

  1. improvisando
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.