Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

inciampare

tr.v.
  1. mettere il piede in fallo

    ingambâse [iŋɡaŋˈbaːse]

    brincâ [briŋˈkaː]

    piggiâ un schincapê [piˈdʒaː ŋ skiŋkaˈpeː]

    piggiâ un pontapê [piˈdʒaː ŋ puŋtaˈpeː]

    Examples

    mi sono inciampato in un vecchio mattone

    me son ingambou inte un vegio mon

Conjugations

brincâ

Past part. brincou

Ger. brincando

Ind.
Pres.
  1. mi brinco
  2. ti ti brinchi
  3. lê o/a brinca
  4. niatri brinchemmo
  5. viatri brincæ
  6. lô brincan
Impf.
  1. mi brincava
  2. ti ti brincavi
  3. lê o/a brincava
  4. niatri brincavimo
  5. viatri brincavi
  6. lô brincavan
Fut.
  1. mi brinchiò
  2. ti ti brinchiæ
  3. lê o/a brinchià
  4. niatri brinchiemo
  5. viatri brinchiei
  6. lô brinchian
Subj.
Pres.
  1. che mi brinche
  2. che ti ti brinchi
  3. che lê o/a brinche
  4. che niatri brinchemmo
  5. che viatri brincæ
  6. che lô brincan
Impf.
  1. che mi brinchesse
  2. che ti ti brinchesci
  3. che lê o/a brinchesse
  4. che niatri brinchescimo
  5. che viatri brinchesci
  6. che lô brinchessan
Cond.
  1. mi brinchieiva/brinchiæ
  2. ti ti brinchiësci
  3. lê o/a brinchieiva/brinchiæ
  4. niatri brinchiëscimo
  5. viatri brinchiësci
  6. lô brinchieivan/brinchiæn
Imper.
  1. brinca ti
  2. ch’o/a brinche lê
  3. brinchemmo niatri
  4. brincæ viatri
  5. brincan lô
ingambâ

Past part. ingambou

Ger. ingambando

Ind.
Pres.
  1. mi ingambo
  2. ti t’ingambi
  3. lê o/a l’ingamba
  4. niatri ingambemmo
  5. viatri ingambæ
  6. lô ingamban
Impf.
  1. mi ingambava
  2. ti t’ingambavi
  3. lê o/a l’ingambava
  4. niatri ingambavimo
  5. viatri ingambavi
  6. lô ingambavan
Fut.
  1. mi ingambiò
  2. ti t’ingambiæ
  3. lê o/a l’ingambià
  4. niatri ingambiemo
  5. viatri ingambiei
  6. lô ingambian
Subj.
Pres.
  1. che mi ingambe
  2. che ti t’ingambi
  3. che lê o/a l’ingambe
  4. che niatri ingambemmo
  5. che viatri ingambæ
  6. che lô ingamban
Impf.
  1. che mi ingambesse
  2. che ti t’ingambesci
  3. che lê o/a l’ingambesse
  4. che niatri ingambescimo
  5. che viatri ingambesci
  6. che lô ingambessan
Cond.
  1. mi ingambieiva/ingambiæ
  2. ti t’ingambiësci
  3. lê o/a l’ingambieiva/ingambiæ
  4. niatri ingambiëscimo
  5. viatri ingambiësci
  6. lô ingambieivan/ingambiæn
Imper.
  1. ingamba ti
  2. ch’o/a l’ingambe lê
  3. ingambemmo niatri
  4. ingambæ viatri
  5. ingamban lô
piggiâ

Past part. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Subj.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô