DEIZE
ristorare
-
dare ristoro o sollievo dâ resciöo (à qcn.)
[ˈdaː reˈʃɔːu] arrecoviâ
[arekuˈvjaː] reparpâ
[reparˈpaː] il sonno lo ha ristorato dalla stanchezza
o seunno o gh’à dæto resciöo da-a stanchessa
-
dare nutrimento reparpâ
[reparˈpaː] refocillâ
[refutʃiˈlaː] ci siamo ristorati con focaccia e salame
se semmo reparpæ con fugassa e salamme
-
dare sollievo morale o consolazione; dare coraggio consolâ
[kuŋsuˈlaː] tiâ sciù o cheu (à qcn.)
[ˈtjaː ˈʃy w ˈkøː] dâ o cheu (à qcn.)
[ˈdaː du ˈkøː] arrecoviâ o cheu (à qcn.)
[arekuˈvjɔw ˈkøː] reparpâ
[reparˈpaː] il ricordo dei giorni felici lo ristorava
l’arregòrdo di giorni contenti o gh’arrecoviava o cheu
ristorarsi
-
trovare ristoro o sollievo attrovâ resciöo
[atruˈvaː reˈʃɔːu] arrecoviâse
[arekuˈvjaːse] reparpâse
[reparˈpaːse] io mi ristoro con le gite in montagna
mi attreuvo resciöo co-e scarpenadde in montagna
-
nutrirsi reparpâse
[reparˈpaːse] refocillâse
[refutʃiˈlaːse] dopo la camminata si ristorò con un bicchiere di latte fresco
dòppo a camminâ o s’é reparpou con un gòtto de læte fresco
-
svagarsi rescioâse
[reˈʃwaːse] si è ristorato guardando un film comico
o s’é rescioou con ammiâ un cine còmico
Coniugazioni
arrecoviâ
Indicativo
Presente
- mi arrecovio
- ti t’arrecovi
- lê o/a l’arrecovia
- niatri arrecoviemmo/arrecoviemo
- viatri arrecoviæ
- liatri arrecovian
Imperfetto
- mi arrecoviava
- ti t’arrecoviavi
- lê o/a l’arrecoviava
- niatri arrecoviavimo
- viatri arrecoviavi
- liatri arrecoviavan
Futuro
- mi arrecoviò
- ti t’arrecoviæ
- lê o/a l’arrecovià
- niatri arrecoviemo
- viatri arrecoviei
- liatri arrecovian
Congiuntivo
Presente
- che mi arrecovie
- che ti t’arrecovi
- che lê o/a l’arrecovie
- che niatri arrecoviemmo/arrecoviemo
- che viatri arrecoviæ
- che liatri arrecovian
Imperfetto
- che mi arrecoviesse
- che ti t’arrecoviesci
- che lê o/a l’arrecoviesse
- che niatri arrecoviescimo
- che viatri arrecoviesci
- che liatri arrecoviessan
Condizionale
- mi arrecovieiva/arrecoviæ
- ti t’arrecoviësci
- lê o/a l’arrecovieiva/arrecoviæ
- niatri arrecoviëscimo
- viatri arrecoviësci
- liatri arrecovieivan/arrecoviæn
Imperativo
- arrecovia ti!
- arrecoviemmo/arrecoviemo niatri!
- arrecoviæ viatri!
Participio passato
- m. s. arrecoviou
- m. p. arrecoviæ
- f. s. arrecoviâ
- f. p. arrecoviæ
Gerundio
- arrecoviando
attrovâ
Indicativo
Presente
- mi attreuvo
- ti t’attreuvi
- lê o/a l’attreuva
- niatri attrovemmo
- viatri attrovæ
- liatri attreuvan
Imperfetto
- mi attrovava
- ti t’attrovavi
- lê o/a l’attrovava
- niatri attrovavimo
- viatri attrovavi
- liatri attrovavan
Futuro
- mi attroviò
- ti t’attroviæ
- lê o/a l’attrovià
- niatri attroviemo
- viatri attroviei
- liatri attrovian
Congiuntivo
Presente
- che mi attreuve
- che ti t’attreuvi
- che lê o/a l’attreuve
- che niatri attrovemmo
- che viatri attrovæ
- che liatri attreuvan
Imperfetto
- che mi attrovesse
- che ti t’attrovesci
- che lê o/a l’attrovesse
- che niatri attrovescimo
- che viatri attrovesci
- che liatri attrovessan
Condizionale
- mi attrovieiva/attroviæ
- ti t’attroviësci
- lê o/a l’attrovieiva/attroviæ
- niatri attroviëscimo
- viatri attroviësci
- liatri attrovieivan/attroviæn
Imperativo
- attreuva ti!
- attrovemmo niatri!
- attrovæ viatri!
Participio passato
- m. s. attrovou
- m. p. attrovæ
- f. s. attrovâ
- f. p. attrovæ
Gerundio
- attrovando
consolâ
Indicativo
Presente
- mi consolo
- ti ti consoli
- lê o/a consola
- niatri consolemmo
- viatri consolæ
- liatri consolan
Imperfetto
- mi consolava
- ti ti consolavi
- lê o/a consolava
- niatri consolavimo
- viatri consolavi
- liatri consolavan
Futuro
- mi consoliò
- ti ti consoliæ
- lê o/a consolià
- niatri consoliemo
- viatri consoliei
- liatri consolian
Congiuntivo
Presente
- che mi console
- che ti ti consoli
- che lê o/a console
- che niatri consolemmo
- che viatri consolæ
- che liatri consolan
Imperfetto
- che mi consolesse
- che ti ti consolesci
- che lê o/a consolesse
- che niatri consolescimo
- che viatri consolesci
- che liatri consolessan
Condizionale
- mi consolieiva/consoliæ
- ti ti consoliësci
- lê o/a consolieiva/consoliæ
- niatri consoliëscimo
- viatri consoliësci
- liatri consolieivan/consoliæn
Imperativo
- consola ti!
- consolemmo niatri!
- consolæ viatri!
Participio passato
- m. s. consolou
- m. p. consolæ
- f. s. consolâ
- f. p. consolæ
Gerundio
- consolando
dâ
Indicativo
Presente
- mi daggo
- ti ti dæ
- lê o/a dà
- niatri demmo
- viatri dæ
- liatri dan
Imperfetto
- mi dava
- ti ti davi
- lê o/a dava
- niatri davimo
- viatri davi
- liatri davan
Futuro
- mi daiò
- ti ti daiæ
- lê o/a daià
- niatri daiemo
- viatri daiei
- liatri daian
Congiuntivo
Presente
- che mi dagghe
- che ti ti dagghi
- che lê o/a dagghe
- che niatri demmo
- che viatri dæ
- che liatri daggan
Imperfetto
- che mi desse
- che ti ti desci
- che lê o/a desse
- che niatri descimo
- che viatri desci
- che liatri dessan
Condizionale
- mi daieiva/daiæ
- ti ti daiësci
- lê o/a daieiva/daiæ
- niatri daiëscimo
- viatri daiësci
- liatri daieivan/daiæn
Imperativo
- danni ti!
- demmo niatri!
- dæ viatri!
Participio passato
- m. s. dæto
- m. p. dæti
- f. s. dæta
- f. p. dæte
Gerundio
- dando
refocillâ
Indicativo
Presente
- mi refocillo
- ti ti refocilli
- lê o/a refocilla
- niatri refocillemmo
- viatri refocillæ
- liatri refocillan
Imperfetto
- mi refocillava
- ti ti refocillavi
- lê o/a refocillava
- niatri refocillavimo
- viatri refocillavi
- liatri refocillavan
Futuro
- mi refocilliò
- ti ti refocilliæ
- lê o/a refocillià
- niatri refocilliemo
- viatri refocilliei
- liatri refocillian
Congiuntivo
Presente
- che mi refocille
- che ti ti refocilli
- che lê o/a refocille
- che niatri refocillemmo
- che viatri refocillæ
- che liatri refocillan
Imperfetto
- che mi refocillesse
- che ti ti refocillesci
- che lê o/a refocillesse
- che niatri refocillescimo
- che viatri refocillesci
- che liatri refocillessan
Condizionale
- mi refocillieiva/refocilliæ
- ti ti refocilliësci
- lê o/a refocillieiva/refocilliæ
- niatri refocilliëscimo
- viatri refocilliësci
- liatri refocillieivan/refocilliæn
Imperativo
- refocilla ti!
- refocillemmo niatri!
- refocillæ viatri!
Participio passato
- m. s. refocillou
- m. p. refocillæ
- f. s. refocillâ
- f. p. refocillæ
Gerundio
- refocillando
reparpâ
Indicativo
Presente
- mi reparpo
- ti ti reparpi
- lê o/a reparpa
- niatri reparpemmo
- viatri reparpæ
- liatri reparpan
Imperfetto
- mi reparpava
- ti ti reparpavi
- lê o/a reparpava
- niatri reparpavimo
- viatri reparpavi
- liatri reparpavan
Futuro
- mi reparpiò
- ti ti reparpiæ
- lê o/a reparpià
- niatri reparpiemo
- viatri reparpiei
- liatri reparpian
Congiuntivo
Presente
- che mi reparpe
- che ti ti reparpi
- che lê o/a reparpe
- che niatri reparpemmo
- che viatri reparpæ
- che liatri reparpan
Imperfetto
- che mi reparpesse
- che ti ti reparpesci
- che lê o/a reparpesse
- che niatri reparpescimo
- che viatri reparpesci
- che liatri reparpessan
Condizionale
- mi reparpieiva/reparpiæ
- ti ti reparpiësci
- lê o/a reparpieiva/reparpiæ
- niatri reparpiëscimo
- viatri reparpiësci
- liatri reparpieivan/reparpiæn
Imperativo
- reparpa ti!
- reparpemmo niatri!
- reparpæ viatri!
Participio passato
- m. s. reparpou
- m. p. reparpæ
- f. s. reparpâ
- f. p. reparpæ
Gerundio
- reparpando
rescioâ
Indicativo
Presente
- mi rescioo
- ti ti rescioi
- lê o/a rescioa
- niatri rescioemmo/rescioemo
- viatri rescioæ
- liatri rescioan
Imperfetto
- mi rescioava
- ti ti rescioavi
- lê o/a rescioava
- niatri rescioavimo
- viatri rescioavi
- liatri rescioavan
Futuro
- mi rescioiò
- ti ti rescioiæ
- lê o/a rescioià
- niatri rescioiemo
- viatri rescioiei
- liatri rescioian
Congiuntivo
Presente
- che mi rescioe
- che ti ti rescioi
- che lê o/a rescioe
- che niatri rescioemmo/rescioemo
- che viatri rescioæ
- che liatri rescioan
Imperfetto
- che mi rescioesse
- che ti ti rescioesci
- che lê o/a rescioesse
- che niatri rescioescimo
- che viatri rescioesci
- che liatri rescioessan
Condizionale
- mi rescioieiva/rescioiæ
- ti ti rescioiësci
- lê o/a rescioieiva/rescioiæ
- niatri rescioiëscimo
- viatri rescioiësci
- liatri rescioieivan/rescioiæn
Imperativo
- rescioa ti!
- rescioemmo/rescioemo niatri!
- rescioæ viatri!
Participio passato
- m. s. rescioou
- m. p. rescioæ
- f. s. rescioâ
- f. p. rescioæ
Gerundio
- rescioando
tiâ
Indicativo
Presente
- mi tio
- ti ti tii
- lê o/a tia
- niatri tiemmo/tiemo
- viatri tiæ
- liatri tian
Imperfetto
- mi tiava
- ti ti tiavi
- lê o/a tiava
- niatri tiavimo
- viatri tiavi
- liatri tiavan
Futuro
- mi tiò
- ti ti tiæ
- lê o/a tià
- niatri tiemo
- viatri tiei
- liatri tian
Congiuntivo
Presente
- che mi tie
- che ti ti tii
- che lê o/a tie
- che niatri tiemmo/tiemo
- che viatri tiæ
- che liatri tian
Imperfetto
- che mi tiesse
- che ti ti tiesci
- che lê o/a tiesse
- che niatri tiescimo
- che viatri tiesci
- che liatri tiessan
Condizionale
- mi tieiva/tiæ
- ti ti tiësci
- lê o/a tieiva/tiæ
- niatri tiëscimo
- viatri tiësci
- liatri tieivan/tiæn
Imperativo
- tia ti!
- tiemmo/tiemo niatri!
- tiæ viatri!
Participio passato
- m. s. tiou
- m. p. tiæ
- f. s. tiâ
- f. p. tiæ
Gerundio
- tiando