Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

scambiare

tr. v.
  1. confondere con qcs. altro

    piggiâ [piˈdʒaː]

    scusami, ti avevo scambiato per mio fratello!

    aggi paçiensa, t’aiva piggiou pe mæ fræ!

  2. dare qcs. per qcs. altro

    scangiâ [skaŋˈdʒaː]

    ho scambiato il turno con un collega

    ò scangiou o turno con un collega

  3. comunicare reciprocamente

    bätâ [baːˈtaː]

    abbiamo scambiato qualche parola

    emmo bätou quarche poula

scambiarsi

pron. v.
  1. darsi reciprocamente

    scangiâse [skaŋˈdʒaːse]

    ci siamo scambiate i regali

    se semmo scangiæ i regalli

  2. sostituirsi reciprocamente, alternarsi

    scangiâse [skaŋˈdʒaːse]

    ci scambiamo di posto?

    se scangemmo de pòsto?

Conjugations

bätâ

Indicative

Present

  1. mi bato
  2. ti ti bati
  3. o/a bata
  4. niatri bätemmo
  5. viatri bätæ
  6. liatri batan

Imperfect

  1. mi bätava
  2. ti ti bätavi
  3. o/a bätava
  4. niatri bätavimo
  5. viatri bätavi
  6. liatri bätavan

Future

  1. mi bätiò
  2. ti ti bätiæ
  3. o/a bätià
  4. niatri bätiemo
  5. viatri bätiei
  6. liatri bätian

Subjunctive

Present

  1. che mi bate
  2. che ti ti bati
  3. che lê o/a bate
  4. che niatri bätemmo
  5. che viatri bätæ
  6. che liatri batan

Imperfect

  1. che mi bätesse
  2. che ti ti bätesci
  3. che lê o/a bätesse
  4. che niatri bätescimo
  5. che viatri bätesci
  6. che liatri bätessan

Conditional

  1. mi bätieiva/bätiæ
  2. ti ti bätiësci
  3. o/a bätieiva/bätiæ
  4. niatri bätiëscimo
  5. viatri bätiësci
  6. liatri bätieivan/bätiæn

Imperative

  1. bata ti!
  2. bätemmo niatri!
  3. bätæ viatri!

Past participle

  1. m. s. bätou
  2. m. p. bätæ
  3. f. s. bätâ
  4. f. p. bätæ

Gerund

  1. bätando
piggiâ

Indicative

Present

  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. liatri piggian

Imperfect

  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. liatri piggiavan

Future

  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. liatri piggian

Subjunctive

Present

  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che liatri piggian

Imperfect

  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che liatri piggessan

Conditional

  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. liatri piggieivan/piggiæn

Imperative

  1. piggia ti!
  2. piggemmo niatri!
  3. piggiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. piggiou
  2. m. p. piggiæ
  3. f. s. piggiâ
  4. f. p. piggiæ

Gerund

  1. piggiando
scangiâ

Indicative

Present

  1. mi scangio
  2. ti ti scangi
  3. o/a scangia
  4. niatri scangemmo
  5. viatri scangiæ
  6. liatri scangian

Imperfect

  1. mi scangiava
  2. ti ti scangiavi
  3. o/a scangiava
  4. niatri scangiavimo
  5. viatri scangiavi
  6. liatri scangiavan

Future

  1. mi scangiò
  2. ti ti scangiæ
  3. o/a scangià
  4. niatri scangiemo
  5. viatri scangiei
  6. liatri scangian

Subjunctive

Present

  1. che mi scange
  2. che ti ti scangi
  3. che lê o/a scange
  4. che niatri scangemmo
  5. che viatri scangiæ
  6. che liatri scangian

Imperfect

  1. che mi scangesse
  2. che ti ti scangesci
  3. che lê o/a scangesse
  4. che niatri scangescimo
  5. che viatri scangesci
  6. che liatri scangessan

Conditional

  1. mi scangieiva/scangiæ
  2. ti ti scangiësci
  3. o/a scangieiva/scangiæ
  4. niatri scangiëscimo
  5. viatri scangiësci
  6. liatri scangieivan/scangiæn

Imperative

  1. scangia ti!
  2. scangemmo niatri!
  3. scangiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. scangiou
  2. m. p. scangiæ
  3. f. s. scangiâ
  4. f. p. scangiæ

Gerund

  1. scangiando

Multi-word expressions

scambiare due parole.