Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

aversela a male

loc.v.
  1. prendersela per un’offesa o un torto percepito

    aveisela pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela pea ˈmaː]

    aveisela de pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela de pea ˈmaː]

    piggiâsela (pe qcs.) [piˈdʒaːsela]

    patîghe (pe qcs.) [paˈtiːɡe]

    Esempi

    se l’é avuta a male per quella battuta innocente

    a se l’à avua pe-a mâ quella sciortia innoçente

    non avertela a male se ti dico questo

    no aveitela pe-a mâ se te diggo questo

Coniugazioni

avei

Part. pass. avuo

Ger. avendo

Ind.
Pres.
  1. mi ò
  2. ti t’æ
  3. lê o/a l’à
  4. niatri emmo
  5. viatri ei
  6. lô an
Impf.
  1. mi aveiva/aiva
  2. ti t’aveivi/aivi
  3. lê o/a l’aveiva/aiva
  4. niatri aveivimo/aivimo
  5. viatri aveivi/aivi
  6. lô aveivan/aivan
Fut.
  1. mi aviò
  2. ti t’aviæ
  3. lê o/a l’avià
  4. niatri aviemo
  5. viatri aviei
  6. lô avian
Cong.
Pres.
  1. che mi agge
  2. che ti t’aggi
  3. che lê o/a l’agge
  4. che niatri aggimo
  5. che viatri aggiæ/aggei
  6. che lô aggian
Impf.
  1. che mi avesse/aise
  2. che ti t’avesci/aisci
  3. che lê o/a l’avesse/aise
  4. che niatri avescimo/aiscimo
  5. che viatri avesci/aisci
  6. che lô avessan/aisan
Cond.
  1. mi avieiva/aviæ
  2. ti t’aviësci
  3. lê o/a l’avieiva/aviæ
  4. niatri aviëscimo
  5. viatri aviësci
  6. lô avieivan/aviæn
Imper.
  1. aggi ti
  2. ch’o/a l’agge lê
  3. aggimo niatri
  4. aggei/aggiæ viatri
  5. aggian lô
patî

Part. pass. patio

Ger. patindo

Ind.
Pres.
  1. mi patiscio
  2. ti ti patisci
  3. lê o/a patisce
  4. niatri patimmo
  5. viatri patî
  6. lô patiscian
Impf.
  1. mi pativa
  2. ti ti pativi
  3. lê o/a pativa
  4. niatri pativimo
  5. viatri pativi
  6. lô pativan
Fut.
  1. mi patiò
  2. ti ti patiæ
  3. lê o/a patià
  4. niatri patiemo
  5. viatri patiei
  6. lô patian
Cong.
Pres.
  1. che mi patisce
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisce
  4. che niatri patimmo
  5. che viatri patî
  6. che lô patiscian
Impf.
  1. che mi patisse
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisse
  4. che niatri patiscimo
  5. che viatri patisci
  6. che lô patissan
Cond.
  1. mi patieiva/patiæ
  2. ti ti patiësci
  3. lê o/a patieiva/patiæ
  4. niatri patiëscimo
  5. viatri patiësci
  6. lô patieivan/patiæn
Imper.
  1. patisci ti
  2. ch’o/a patisce lê
  3. patimmo niatri
  4. patî viatri
  5. patiscian lô
piggiâ

Part. pass. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Cong.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô