DEIZE
Dizionario italiano-genovese
divorziare
v. intr.
-
divorçiâ
[divurˈsjaː]
Coniugazioni
divorçiâ
Indicativo
Presente
- mi divòrçio
- ti ti divòrçi
- lê o/a divòrçia
- niatri divorçiemmo/divorçiemo
- viatri divorçiæ
- liatri divòrçian
Imperfetto
- mi divorçiava
- ti ti divorçiavi
- lê o/a divorçiava
- niatri divorçiavimo
- viatri divorçiavi
- liatri divorçiavan
Futuro
- mi divorçiò
- ti ti divorçiæ
- lê o/a divorçià
- niatri divorçiemo
- viatri divorçiei
- liatri divorçian
Congiuntivo
Presente
- che mi divòrçie
- che ti ti divòrçi
- che lê o/a divòrçie
- che niatri divorçiemmo/divorçiemo
- che viatri divorçiæ
- che liatri divòrçian
Imperfetto
- che mi divorçiesse
- che ti ti divorçiesci
- che lê o/a divorçiesse
- che niatri divorçiescimo
- che viatri divorçiesci
- che liatri divorçiessan
Condizionale
- mi divorçieiva/divorçiæ
- ti ti divorçiësci
- lê o/a divorçieiva/divorçiæ
- niatri divorçiëscimo
- viatri divorçiësci
- liatri divorçieivan/divorçiæn
Imperativo
- divòrçia ti!
- divorçiemmo/divorçiemo niatri!
- divorçiæ viatri!
Participio passato
- m. s. divorçiou
- m. p. divorçiæ
- f. s. divorçiâ
- f. p. divorçiæ
Gerundio
- divorçiando