DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
    divorziare
      v. intr.
    
    - 
          
divorçiâ
[divurˈsjaː]  
Coniugazioni
divorçiâ
Indicativo
Presente
- mi divòrçio
 - ti ti divòrçi
 - lê o/a divòrçia
 - niatri divorçiemmo/divorçiemo
 - viatri divorçiæ
 - liatri divòrçian
 
Imperfetto
- mi divorçiava
 - ti ti divorçiavi
 - lê o/a divorçiava
 - niatri divorçiavimo
 - viatri divorçiavi
 - liatri divorçiavan
 
Futuro
- mi divorçiò
 - ti ti divorçiæ
 - lê o/a divorçià
 - niatri divorçiemo
 - viatri divorçiei
 - liatri divorçian
 
Congiuntivo
Presente
- che mi divòrçie
 - che ti ti divòrçi
 - che lê o/a divòrçie
 - che niatri divorçiemmo/divorçiemo
 - che viatri divorçiæ
 - che liatri divòrçian
 
Imperfetto
- che mi divorçiesse
 - che ti ti divorçiesci
 - che lê o/a divorçiesse
 - che niatri divorçiescimo
 - che viatri divorçiesci
 - che liatri divorçiessan
 
Condizionale
- mi divorçieiva/divorçiæ
 - ti ti divorçiësci
 - lê o/a divorçieiva/divorçiæ
 - niatri divorçiëscimo
 - viatri divorçiësci
 - liatri divorçieivan/divorçiæn
 
Imperativo
- divòrçia ti!
 - divorçiemmo/divorçiemo niatri!
 - divorçiæ viatri!
 
Participio passato
- m. s. divorçiou
 - m. p. divorçiæ
 - f. s. divorçiâ
 - f. p. divorçiæ
 
Gerundio
- divorçiando