fare la bella vita
loc.v.
-
condurre un’esistenza agiata, senza preoccupazioni o responsabilità fâ a vitta do beato Ciollo [ˈfaː a ˈvitˑa du beˈaːtu ˈtʃylˑu] ~ [ˈfaː a ˈvitˑa du ˈbjaːtu ˈtʃylˑu]
fâ a vitta do beato pòrco [ˈfaː a ˈvitˑa du beˈaːtu ˈpɔːrku] ~ [ˈfaː a ˈvitˑa du ˈbjaːtu ˈpɔːrku]
mangiâ e beive e no pensâ à ninte [maŋˈdʒaː e ˈbejve e nu peŋˈsaː a ˈniŋte]
Esempi
da quando ha vinto alla lotteria, Simona fa la bella vita alle Canarie
da ch’a l’à guägno a-o semenäio, a Scimoña a fa a vitta do beato Ciollo a-e Canäie
Coniugazioni
beive
Part. pass. bevuo
Ger. bevendo
Ind.
Pres.
- mi beivo
- ti ti beivi
- lê o/a beive
- niatri bevemmo
- viatri bevei
- lô beivan
Impf.
- mi beveiva
- ti ti beveivi
- lê o/a beveiva
- niatri beveivimo
- viatri beveivi
- lô beveivan
Fut.
- mi beviò
- ti ti beviæ
- lê o/a bevià
- niatri beviemo
- viatri beviei
- lô bevian
Cong.
Pres.
- che mi beive
- che ti ti beivi
- che lê o/a beive
- che niatri bevemmo
- che viatri bevei
- che lô beivan
Impf.
- che mi bevesse
- che ti ti bevesci
- che lê o/a bevesse
- che niatri bevescimo
- che viatri bevesci
- che lô bevessan
Cond.
- mi bevieiva/beviæ
- ti ti beviësci
- lê o/a bevieiva/beviæ
- niatri beviëscimo
- viatri beviësci
- lô bevieivan/beviæn
Imper.
- beivi ti
- ch’o/a beive lê
- bevemmo niatri
- bevei viatri
- beivan lô
fâ
Part. pass. fæto
Ger. fando/faxendo
Ind.
Pres.
- mi fasso
- ti ti fæ
- lê o/a fa
- niatri femmo
- viatri fæ
- lô fan
Impf.
- mi fava/faxeiva
- ti ti favi/faxeivi
- lê o/a fava/faxeiva
- niatri favimo/faxeivimo
- viatri favi/faxeivi
- lô favan/faxeivan
Fut.
- mi faiò
- ti ti faiæ
- lê o/a faià
- niatri faiemo
- viatri faiei
- lô faian
Cong.
Pres.
- che mi fasse
- che ti ti fasci
- che lê o/a fasse
- che niatri femmo
- che viatri fæ
- che lô fassan
Impf.
- che mi fesse
- che ti ti fesci
- che lê o/a fesse
- che niatri fescimo
- che viatri fesci
- che lô fessan
Cond.
- mi faieiva/faiæ
- ti ti faiësci
- lê o/a faieiva/faiæ
- niatri faiëscimo
- viatri faiësci
- lô faieivan/faiæn
Imper.
- fanni ti
- ch’o/a fasse lê
- femmo niatri
- fæ viatri
- fassan lô
mangiâ
Part. pass. mangiou
Ger. mangiando
Ind.
Pres.
- mi mangio
- ti ti mangi
- lê o/a mangia
- niatri mangemmo
- viatri mangiæ
- lô mangian
Impf.
- mi mangiava
- ti ti mangiavi
- lê o/a mangiava
- niatri mangiavimo
- viatri mangiavi
- lô mangiavan
Fut.
- mi mangiò
- ti ti mangiæ
- lê o/a mangià
- niatri mangiemo
- viatri mangiei
- lô mangian
Cong.
Pres.
- che mi mange
- che ti ti mangi
- che lê o/a mange
- che niatri mangemmo
- che viatri mangiæ
- che lô mangian
Impf.
- che mi mangesse
- che ti ti mangesci
- che lê o/a mangesse
- che niatri mangescimo
- che viatri mangesci
- che lô mangessan
Cond.
- mi mangieiva/mangiæ
- ti ti mangiësci
- lê o/a mangieiva/mangiæ
- niatri mangiëscimo
- viatri mangiësci
- lô mangieivan/mangiæn
Imper.
- mangia ti
- ch’o/a mange lê
- mangemmo niatri
- mangiæ viatri
- mangian lô