Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

fare la bella vita

loc.v.
  1. condurre un’esistenza agiata, senza preoccupazioni o responsabilità

    fâ a vitta do beato Ciollo [ˈfaː a ˈvitˑa du beˈaːtu ˈtʃylˑu] ~ [ˈfaː a ˈvitˑa du ˈbjaːtu ˈtʃylˑu]

    fâ a vitta do beato pòrco [ˈfaː a ˈvitˑa du beˈaːtu ˈpɔːrku] ~ [ˈfaː a ˈvitˑa du ˈbjaːtu ˈpɔːrku]

    mangiâ e beive e no pensâ à ninte [maŋˈdʒaː e ˈbejve e nu peŋˈsaː a ˈniŋte]

    Esempi

    da quando ha vinto alla lotteria, Simona fa la bella vita alle Canarie

    da ch’a l’à guägno a-o semenäio, a Scimoña a fa a vitta do beato Ciollo a-e Canäie

Coniugazioni

beive

Part. pass. bevuo

Ger. bevendo

Ind.
Pres.
  1. mi beivo
  2. ti ti beivi
  3. lê o/a beive
  4. niatri bevemmo
  5. viatri bevei
  6. lô beivan
Impf.
  1. mi beveiva
  2. ti ti beveivi
  3. lê o/a beveiva
  4. niatri beveivimo
  5. viatri beveivi
  6. lô beveivan
Fut.
  1. mi beviò
  2. ti ti beviæ
  3. lê o/a bevià
  4. niatri beviemo
  5. viatri beviei
  6. lô bevian
Cong.
Pres.
  1. che mi beive
  2. che ti ti beivi
  3. che lê o/a beive
  4. che niatri bevemmo
  5. che viatri bevei
  6. che lô beivan
Impf.
  1. che mi bevesse
  2. che ti ti bevesci
  3. che lê o/a bevesse
  4. che niatri bevescimo
  5. che viatri bevesci
  6. che lô bevessan
Cond.
  1. mi bevieiva/beviæ
  2. ti ti beviësci
  3. lê o/a bevieiva/beviæ
  4. niatri beviëscimo
  5. viatri beviësci
  6. lô bevieivan/beviæn
Imper.
  1. beivi ti
  2. ch’o/a beive lê
  3. bevemmo niatri
  4. bevei viatri
  5. beivan lô

Part. pass. fæto

Ger. fando/faxendo

Ind.
Pres.
  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. lê o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri fæ
  6. lô fan
Impf.
  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. lê o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. lô favan/faxeivan
Fut.
  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. lê o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. lô faian
Cong.
Pres.
  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri fæ
  6. che lô fassan
Impf.
  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che lô fessan
Cond.
  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. lê o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. lô faieivan/faiæn
Imper.
  1. fanni ti
  2. ch’o/a fasse lê
  3. femmo niatri
  4. fæ viatri
  5. fassan lô
mangiâ

Part. pass. mangiou

Ger. mangiando

Ind.
Pres.
  1. mi mangio
  2. ti ti mangi
  3. lê o/a mangia
  4. niatri mangemmo
  5. viatri mangiæ
  6. lô mangian
Impf.
  1. mi mangiava
  2. ti ti mangiavi
  3. lê o/a mangiava
  4. niatri mangiavimo
  5. viatri mangiavi
  6. lô mangiavan
Fut.
  1. mi mangiò
  2. ti ti mangiæ
  3. lê o/a mangià
  4. niatri mangiemo
  5. viatri mangiei
  6. lô mangian
Cong.
Pres.
  1. che mi mange
  2. che ti ti mangi
  3. che lê o/a mange
  4. che niatri mangemmo
  5. che viatri mangiæ
  6. che lô mangian
Impf.
  1. che mi mangesse
  2. che ti ti mangesci
  3. che lê o/a mangesse
  4. che niatri mangescimo
  5. che viatri mangesci
  6. che lô mangessan
Cond.
  1. mi mangieiva/mangiæ
  2. ti ti mangiësci
  3. lê o/a mangieiva/mangiæ
  4. niatri mangiëscimo
  5. viatri mangiësci
  6. lô mangieivan/mangiæn
Imper.
  1. mangia ti
  2. ch’o/a mange lê
  3. mangemmo niatri
  4. mangiæ viatri
  5. mangian lô