Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: dizionario italiano-genovese

farsela sotto

loc.v.
  1. avere molta paura

    fâsela inte braghe da-a poia [ˈfaːsela ŋte ˈbraːɡe daː ˈpwiːa]

    attrovâse o Päxetto in còrpo [atruˈvaːsɔ w paːˈʒetˑu ŋ ˈkɔːrpu]

    spellâ da-a poia [speˈlaː daː ˈpwiːa]

    attrovâse unna poia ch’a spella [atruˈvaːse na ˈpwiːa k a ˈspelˑa]

    Esempi

    quando quel cane ha abbaiato me la sono fatta sotto

    quande quello can o l’à baiou m’â son fæta inte braghe da-a poia

Note

Il Päxetto “Palazzetto” è l’edificio adiacente a Palazzo Ducale a Genova, dove si processavano e condannavano i criminali.

Coniugazioni

attrovâ

Part. pass. attrovou

Ger. attrovando

Ind.
Pres.
  1. mi attreuvo
  2. ti t’attreuvi
  3. lê o/a l’attreuva
  4. niatri attrovemmo
  5. viatri attrovæ
  6. lô attreuvan
Impf.
  1. mi attrovava
  2. ti t’attrovavi
  3. lê o/a l’attrovava
  4. niatri attrovavimo
  5. viatri attrovavi
  6. lô attrovavan
Fut.
  1. mi attroviò
  2. ti t’attroviæ
  3. lê o/a l’attrovià
  4. niatri attroviemo
  5. viatri attroviei
  6. lô attrovian
Cong.
Pres.
  1. che mi attreuve
  2. che ti t’attreuvi
  3. che lê o/a l’attreuve
  4. che niatri attrovemmo
  5. che viatri attrovæ
  6. che lô attreuvan
Impf.
  1. che mi attrovesse
  2. che ti t’attrovesci
  3. che lê o/a l’attrovesse
  4. che niatri attrovescimo
  5. che viatri attrovesci
  6. che lô attrovessan
Cond.
  1. mi attrovieiva/attroviæ
  2. ti t’attroviësci
  3. lê o/a l’attrovieiva/attroviæ
  4. niatri attroviëscimo
  5. viatri attroviësci
  6. lô attrovieivan/attroviæn
Imper.
  1. attreuva ti
  2. ch’o/a l’attreuve lê
  3. attrovemmo niatri
  4. attrovæ viatri
  5. attreuvan lô

Part. pass. fæto

Ger. fando/faxendo

Ind.
Pres.
  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. lê o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri fæ
  6. lô fan
Impf.
  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. lê o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. lô favan/faxeivan
Fut.
  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. lê o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. lô faian
Cong.
Pres.
  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri fæ
  6. che lô fassan
Impf.
  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che lô fessan
Cond.
  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. lê o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. lô faieivan/faiæn
Imper.
  1. fanni ti
  2. ch’o/a fasse lê
  3. femmo niatri
  4. fæ viatri
  5. fassan lô
spellâ

Part. pass. spellou

Ger. spellando

Ind.
Pres.
  1. mi spello
  2. ti ti spelli
  3. lê o/a spella
  4. niatri spellemmo
  5. viatri spellæ
  6. lô spellan
Impf.
  1. mi spellava
  2. ti ti spellavi
  3. lê o/a spellava
  4. niatri spellavimo
  5. viatri spellavi
  6. lô spellavan
Fut.
  1. mi spelliò
  2. ti ti spelliæ
  3. lê o/a spellià
  4. niatri spelliemo
  5. viatri spelliei
  6. lô spellian
Cong.
Pres.
  1. che mi spelle
  2. che ti ti spelli
  3. che lê o/a spelle
  4. che niatri spellemmo
  5. che viatri spellæ
  6. che lô spellan
Impf.
  1. che mi spellesse
  2. che ti ti spellesci
  3. che lê o/a spellesse
  4. che niatri spellescimo
  5. che viatri spellesci
  6. che lô spellessan
Cond.
  1. mi spellieiva/spelliæ
  2. ti ti spelliësci
  3. lê o/a spellieiva/spelliæ
  4. niatri spelliëscimo
  5. viatri spelliësci
  6. lô spellieivan/spelliæn
Imper.
  1. spella ti
  2. ch’o/a spelle lê
  3. spellemmo niatri
  4. spellæ viatri
  5. spellan lô