Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

spazientire

v. tr.
  1. far perdere la pazienza

    impaçientâ [iŋpasjeŋˈtaː]

    le sue parole mi hanno spazientita

    e seu poule m’an impaçientâ

spazientirsi

v. pron.
  1. perdere la pazienza

    impaçientâse [iŋpasjeŋˈtaːse]

    si è spazientito dopo mezz’ora di attesa

    o s’é impaçientou dòppo mez’oa ch’o l’aspëtava

Coniugazioni

impaçientâ

Indicativo

Presente

  1. mi impaçiento
  2. ti t’impaçienti
  3. o/a l’impaçienta
  4. niatri impaçientemmo
  5. viatri impaçientæ
  6. liatri impaçientan

Imperfetto

  1. mi impaçientava
  2. ti t’impaçientavi
  3. o/a l’impaçientava
  4. niatri impaçientavimo
  5. viatri impaçientavi
  6. liatri impaçientavan

Futuro

  1. mi impaçientiò
  2. ti t’impaçientiæ
  3. o/a l’impaçientià
  4. niatri impaçientiemo
  5. viatri impaçientiei
  6. liatri impaçientian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi impaçiente
  2. che ti t’impaçienti
  3. che lê o/a l’impaçiente
  4. che niatri impaçientemmo
  5. che viatri impaçientæ
  6. che liatri impaçientan

Imperfetto

  1. che mi impaçientesse
  2. che ti t’impaçientesci
  3. che lê o/a l’impaçientesse
  4. che niatri impaçientescimo
  5. che viatri impaçientesci
  6. che liatri impaçientessan

Condizionale

  1. mi impaçientieiva/impaçientiæ
  2. ti t’impaçientiësci
  3. o/a l’impaçientieiva/impaçientiæ
  4. niatri impaçientiëscimo
  5. viatri impaçientiësci
  6. liatri impaçientieivan/impaçientiæn

Imperativo

  1. impaçienta ti!
  2. impaçientemmo niatri!
  3. impaçientæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. impaçientou
  2. m. p. impaçientæ
  3. f. s. impaçientâ
  4. f. p. impaçientæ

Gerundio

  1. impaçientando