DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
spazientire
v. tr.
-
far perdere la pazienza impaçientâ
[iŋpasjeŋˈtaː] le sue parole mi hanno spazientita
e seu poule m’an impaçientâ
spazientirsi
v. pron.
-
perdere la pazienza impaçientâse
[iŋpasjeŋˈtaːse] si è spazientito dopo mezz’ora di attesa
o s’é impaçientou dòppo mez’oa ch’o l’aspëtava
Coniugazioni
impaçientâ
Indicativo
Presente
- mi impaçiento
- ti t’impaçienti
- lê o/a l’impaçienta
- niatri impaçientemmo
- viatri impaçientæ
- liatri impaçientan
Imperfetto
- mi impaçientava
- ti t’impaçientavi
- lê o/a l’impaçientava
- niatri impaçientavimo
- viatri impaçientavi
- liatri impaçientavan
Futuro
- mi impaçientiò
- ti t’impaçientiæ
- lê o/a l’impaçientià
- niatri impaçientiemo
- viatri impaçientiei
- liatri impaçientian
Congiuntivo
Presente
- che mi impaçiente
- che ti t’impaçienti
- che lê o/a l’impaçiente
- che niatri impaçientemmo
- che viatri impaçientæ
- che liatri impaçientan
Imperfetto
- che mi impaçientesse
- che ti t’impaçientesci
- che lê o/a l’impaçientesse
- che niatri impaçientescimo
- che viatri impaçientesci
- che liatri impaçientessan
Condizionale
- mi impaçientieiva/impaçientiæ
- ti t’impaçientiësci
- lê o/a l’impaçientieiva/impaçientiæ
- niatri impaçientiëscimo
- viatri impaçientiësci
- liatri impaçientieivan/impaçientiæn
Imperativo
- impaçienta ti!
- impaçientemmo niatri!
- impaçientæ viatri!
Participio passato
- m. s. impaçientou
- m. p. impaçientæ
- f. s. impaçientâ
- f. p. impaçientæ
Gerundio
- impaçientando