suscitare
v.tr.
-
destare un sentimento provocâ [pruvuˈkaː]
addesciâ [adeˈʃaː]
açende [aˈseŋde]
Esempi
il discorso della rettrice ha suscitato un grande entusiasmo tra gli studenti
o descorso da rettoa o l’à provocou un bello entuxasmo tra i studenti
Coniugazioni
addesciâ
Part. pass. addesciou
Ger. addesciando
Ind.
Pres.
- mi addescio
- ti t’addesci
- lê o/a l’addescia
- niatri addescemmo
- viatri addesciæ
- lô addescian
Impf.
- mi addesciava
- ti t’addesciavi
- lê o/a l’addesciava
- niatri addesciavimo
- viatri addesciavi
- lô addesciavan
Fut.
- mi addesciò
- ti t’addesciæ
- lê o/a l’addescià
- niatri addesciemo
- viatri addesciei
- lô addescian
Cong.
Pres.
- che mi addesce
- che ti t’addesci
- che lê o/a l’addesce
- che niatri addescemmo
- che viatri addesciæ
- che lô addescian
Impf.
- che mi addescesse
- che ti t’addescesci
- che lê o/a l’addescesse
- che niatri addescescimo
- che viatri addescesci
- che lô addescessan
Cond.
- mi addescieiva/addesciæ
- ti t’addesciësci
- lê o/a l’addescieiva/addesciæ
- niatri addesciëscimo
- viatri addesciësci
- lô addescieivan/addesciæn
Imper.
- addescia ti
- ch’o/a l’addesce lê
- addescemmo niatri
- addesciæ viatri
- addescian lô
açendâ
Part. pass. açendou
Ger. açendando
Ind.
Pres.
- mi açendo
- ti t’açendi
- lê o/a l’açenda
- niatri açendemmo
- viatri açendæ
- lô açendan
Impf.
- mi açendava
- ti t’açendavi
- lê o/a l’açendava
- niatri açendavimo
- viatri açendavi
- lô açendavan
Fut.
- mi açendiò
- ti t’açendiæ
- lê o/a l’açendià
- niatri açendiemo
- viatri açendiei
- lô açendian
Cong.
Pres.
- che mi açende
- che ti t’açendi
- che lê o/a l’açende
- che niatri açendemmo
- che viatri açendæ
- che lô açendan
Impf.
- che mi açendesse
- che ti t’açendesci
- che lê o/a l’açendesse
- che niatri açendescimo
- che viatri açendesci
- che lô açendessan
Cond.
- mi açendieiva/açendiæ
- ti t’açendiësci
- lê o/a l’açendieiva/açendiæ
- niatri açendiëscimo
- viatri açendiësci
- lô açendieivan/açendiæn
Imper.
- açenda ti
- ch’o/a l’açende lê
- açendemmo niatri
- açendæ viatri
- açendan lô
provocâ
Part. pass. provocou
Ger. provocando
Ind.
Pres.
- mi pròvoco
- ti ti pròvochi
- lê o/a pròvoca
- niatri provochemmo
- viatri provocæ
- lô pròvocan
Impf.
- mi provocava
- ti ti provocavi
- lê o/a provocava
- niatri provocavimo
- viatri provocavi
- lô provocavan
Fut.
- mi provochiò
- ti ti provochiæ
- lê o/a provochià
- niatri provochiemo
- viatri provochiei
- lô provochian
Cong.
Pres.
- che mi pròvoche
- che ti ti pròvochi
- che lê o/a pròvoche
- che niatri provochemmo
- che viatri provocæ
- che lô pròvocan
Impf.
- che mi provochesse
- che ti ti provochesci
- che lê o/a provochesse
- che niatri provochescimo
- che viatri provochesci
- che lô provochessan
Cond.
- mi provochieiva/provochiæ
- ti ti provochiësci
- lê o/a provochieiva/provochiæ
- niatri provochiëscimo
- viatri provochiësci
- lô provochieivan/provochiæn
Imper.
- pròvoca ti
- ch’o/a pròvoche lê
- provochemmo niatri
- provocæ viatri
- pròvocan lô