DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
decantare
v. tr.
-
lodare avvoxâ
[avuˈʒaː]
Coniugaçioin
avvoxâ
Indicativo
Presente
- mi avvoxo
- ti t’avvoxi
- lê o/a l’avvoxa
- niatri avvoxemmo
- viatri avvoxæ
- liatri avvoxan
Imperfetto
- mi avvoxava
- ti t’avvoxavi
- lê o/a l’avvoxava
- niatri avvoxavimo
- viatri avvoxavi
- liatri avvoxavan
Futuo
- mi avvoxiò
- ti t’avvoxiæ
- lê o/a l’avvoxià
- niatri avvoxiemo
- viatri avvoxiei
- liatri avvoxian
Conzontivo
Presente
- che mi avvoxe
- che ti t’avvoxi
- che lê o/a l’avvoxe
- che niatri avvoxemmo
- che viatri avvoxæ
- che liatri avvoxan
Imperfetto
- che mi avvoxesse
- che ti t’avvoxesci
- che lê o/a l’avvoxesse
- che niatri avvoxescimo
- che viatri avvoxesci
- che liatri avvoxessan
Condiçionale
- mi avvoxieiva/avvoxiæ
- ti t’avvoxiësci
- lê o/a l’avvoxieiva/avvoxiæ
- niatri avvoxiëscimo
- viatri avvoxiësci
- liatri avvoxieivan/avvoxiæn
Imperativo
- avvoxa ti!
- avvoxemmo niatri!
- avvoxæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. avvoxou
- m. p. avvoxæ
- f. s. avvoxâ
- f. p. avvoxæ
Gerundio
- avvoxando