DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
fusa
s. f. pl.
-
suono prodotto dal gatto ronfâ verbo
[ruŋˈfaː] il gattino faceva le fusa mentre lo accarezzavo
o gattin o ronfava tanto ch’ô cæzava
le fusa del gatto mi rilassa
o ronfâ do gatto o me destende
Coniugazioni
ronfâ
Indicativo
Presente
- mi ronfo
- ti ti ronfi
- lê o/a ronfa
- niatri ronfemmo
- viatri ronfæ
- liatri ronfan
Imperfetto
- mi ronfava
- ti ti ronfavi
- lê o/a ronfava
- niatri ronfavimo
- viatri ronfavi
- liatri ronfavan
Futuro
- mi ronfiò
- ti ti ronfiæ
- lê o/a ronfià
- niatri ronfiemo
- viatri ronfiei
- liatri ronfian
Congiuntivo
Presente
- che mi ronfe
- che ti ti ronfi
- che lê o/a ronfe
- che niatri ronfemmo
- che viatri ronfæ
- che liatri ronfan
Imperfetto
- che mi ronfesse
- che ti ti ronfesci
- che lê o/a ronfesse
- che niatri ronfescimo
- che viatri ronfesci
- che liatri ronfessan
Condizionale
- mi ronfieiva/ronfiæ
- ti ti ronfiësci
- lê o/a ronfieiva/ronfiæ
- niatri ronfiëscimo
- viatri ronfiësci
- liatri ronfieivan/ronfiæn
Imperativo
- ronfa ti!
- ronfemmo niatri!
- ronfæ viatri!
Participio passato
- m. s. ronfou
- m. p. ronfæ
- f. s. ronfâ
- f. p. ronfæ
Gerundio
- ronfando