impigliare
impigliarsi
v.pron.
-
rimanere impigliato, annodato imbroggiâse [iŋbruˈdʒaːse]
Coniugaçioin
imbroggiâ
Part. pass. imbroggiou
Ger. imbroggiando
Ind.
Pres.
- mi imbreuggio
- ti t’imbreuggi
- lê o/a l’imbreuggia
- niatri imbroggemmo
- viatri imbroggiæ
- lô imbreuggian
Impf.
- mi imbroggiava
- ti t’imbroggiavi
- lê o/a l’imbroggiava
- niatri imbroggiavimo
- viatri imbroggiavi
- lô imbroggiavan
Fut.
- mi imbroggiò
- ti t’imbroggiæ
- lê o/a l’imbroggià
- niatri imbroggiemo
- viatri imbroggiei
- lô imbroggian
Conz.
Pres.
- che mi imbreugge
- che ti t’imbreuggi
- che lê o/a l’imbreugge
- che niatri imbroggemmo
- che viatri imbroggiæ
- che lô imbreuggian
Impf.
- che mi imbroggesse
- che ti t’imbroggesci
- che lê o/a l’imbroggesse
- che niatri imbroggescimo
- che viatri imbroggesci
- che lô imbroggessan
Cond.
- mi imbroggieiva/imbroggiæ
- ti t’imbroggiësci
- lê o/a l’imbroggieiva/imbroggiæ
- niatri imbroggiëscimo
- viatri imbroggiësci
- lô imbroggieivan/imbroggiæn
Imper.
- imbreuggia ti
- ch’o/a l’imbreugge lê
- imbroggemmo niatri
- imbroggiæ viatri
- imbreuggian lô