Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

insospettire

v. tr.
  1. mette in sospetto [ˈmetˑe iŋ susˈpetˑu]

    dâ da sospettâ [ˈdaː da suspeˈtaː]

    insospettî [iŋsuspeˈtiː]

insospettirsi

v. pron.
  1. inombrâse [inuŋˈbraːse]

    insospettîse [iŋsuspeˈtiːse]

Coniugazioni

inombrâ

Indicativo

Presente

  1. mi inombro
  2. ti t’inombri
  3. o/a l’inombra
  4. niatri inombremmo
  5. viatri inombræ
  6. liatri inombran

Imperfetto

  1. mi inombrava
  2. ti t’inombravi
  3. o/a l’inombrava
  4. niatri inombravimo
  5. viatri inombravi
  6. liatri inombravan

Futuro

  1. mi inombriò
  2. ti t’inombriæ
  3. o/a l’inombrià
  4. niatri inombriemo
  5. viatri inombriei
  6. liatri inombrian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi inombre
  2. che ti t’inombri
  3. che lê o/a l’inombre
  4. che niatri inombremmo
  5. che viatri inombræ
  6. che liatri inombran

Imperfetto

  1. che mi inombresse
  2. che ti t’inombresci
  3. che lê o/a l’inombresse
  4. che niatri inombrescimo
  5. che viatri inombresci
  6. che liatri inombressan

Condizionale

  1. mi inombrieiva/inombriæ
  2. ti t’inombriësci
  3. o/a l’inombrieiva/inombriæ
  4. niatri inombriëscimo
  5. viatri inombriësci
  6. liatri inombrieivan/inombriæn

Imperativo

  1. inombra ti!
  2. inombremmo niatri!
  3. inombræ viatri!

Participio passato

  1. m. s. inombrou
  2. m. p. inombræ
  3. f. s. inombrâ
  4. f. p. inombræ

Gerundio

  1. inombrando
insospettî

Indicativo

Presente

  1. mi insospettiscio
  2. ti t’insospettisci
  3. o/a l’insospettisce
  4. niatri insospettimmo
  5. viatri insospettî
  6. liatri insospettiscian

Imperfetto

  1. mi insospettiva
  2. ti t’insospettivi
  3. o/a l’insospettiva
  4. niatri insospettivimo
  5. viatri insospettivi
  6. liatri insospettivan

Futuro

  1. mi insospettiò
  2. ti t’insospettiæ
  3. o/a l’insospettià
  4. niatri insospettiemo
  5. viatri insospettiei
  6. liatri insospettian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi insospettisce
  2. che ti t’insospettisci
  3. che lê o/a l’insospettisce
  4. che niatri insospettimmo
  5. che viatri insospettî
  6. che liatri insospettiscian

Imperfetto

  1. che mi insospettisse
  2. che ti t’insospettisci
  3. che lê o/a l’insospettisse
  4. che niatri insospettiscimo
  5. che viatri insospettisci
  6. che liatri insospettissan

Condizionale

  1. mi insospettieiva/insospettiæ
  2. ti t’insospettiësci
  3. o/a l’insospettieiva/insospettiæ
  4. niatri insospettiëscimo
  5. viatri insospettiësci
  6. liatri insospettieivan/insospettiæn

Imperativo

  1. insospettisci ti!
  2. insospettimmo niatri!
  3. insospettî viatri!

Participio passato

  1. m. s. insospettio
  2. m. p. insospettii
  3. f. s. insospettia
  4. f. p. insospettie

Gerundio

  1. insospettindo
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.