Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

inviare

v. tr.
  1. mandare qcs. tramite posta o sim.

    spedî [speˈdiː]

    mandâ [maŋˈdaː]

    inviâ [iŋˈvjaː]

    avete ricevuto il pacco che vi ho inviato la settimana scorsa?

    ei reçevuo o pacco che v’ò spedio a settemaña passâ?

    ti ho appena inviato un’e-mail

    t’ò mandou unn’e-mail tòst’oua

  2. mandare qcn. a svolgere un incarico

    mandâ [maŋˈdaː]

    inviâ [iŋˈvjaː]

    l’azienda ha inviato un rappresentante alla fiera

    a dita a l’à mandou un representante a-a fea

  3. dirigere, rivolgere

    mandâ [maŋˈdaː]

    le ha inviato uno sguardo d’intesa

    o gh’à mandou unn’euggiâ d’inteisa

Coniugazioni

inviâ

Indicativo

Presente

  1. mi invio
  2. ti t’invii
  3. o/a l’invia
  4. niatri inviemmo/inviemo
  5. viatri inviæ
  6. liatri invian

Imperfetto

  1. mi inviava
  2. ti t’inviavi
  3. o/a l’inviava
  4. niatri inviavimo
  5. viatri inviavi
  6. liatri inviavan

Futuro

  1. mi inviò
  2. ti t’inviæ
  3. o/a l’invià
  4. niatri inviemo
  5. viatri inviei
  6. liatri invian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi invie
  2. che ti t’invii
  3. che lê o/a l’invie
  4. che niatri inviemmo/inviemo
  5. che viatri inviæ
  6. che liatri invian

Imperfetto

  1. che mi inviesse
  2. che ti t’inviesci
  3. che lê o/a l’inviesse
  4. che niatri inviescimo
  5. che viatri inviesci
  6. che liatri inviessan

Condizionale

  1. mi invieiva/inviæ
  2. ti t’inviësci
  3. o/a l’invieiva/inviæ
  4. niatri inviëscimo
  5. viatri inviësci
  6. liatri invieivan/inviæn

Imperativo

  1. invia ti!
  2. inviemmo/inviemo niatri!
  3. inviæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. inviou
  2. m. p. inviæ
  3. f. s. inviâ
  4. f. p. inviæ

Gerundio

  1. inviando
mandâ

Indicativo

Presente

  1. mi mando
  2. ti ti mandi
  3. o/a manda
  4. niatri mandemmo
  5. viatri mandæ
  6. liatri mandan

Imperfetto

  1. mi mandava
  2. ti ti mandavi
  3. o/a mandava
  4. niatri mandavimo
  5. viatri mandavi
  6. liatri mandavan

Futuro

  1. mi mandiò
  2. ti ti mandiæ
  3. o/a mandià
  4. niatri mandiemo
  5. viatri mandiei
  6. liatri mandian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi mande
  2. che ti ti mandi
  3. che lê o/a mande
  4. che niatri mandemmo
  5. che viatri mandæ
  6. che liatri mandan

Imperfetto

  1. che mi mandesse
  2. che ti ti mandesci
  3. che lê o/a mandesse
  4. che niatri mandescimo
  5. che viatri mandesci
  6. che liatri mandessan

Condizionale

  1. mi mandieiva/mandiæ
  2. ti ti mandiësci
  3. o/a mandieiva/mandiæ
  4. niatri mandiëscimo
  5. viatri mandiësci
  6. liatri mandieivan/mandiæn

Imperativo

  1. manda ti!
  2. mandemmo niatri!
  3. mandæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. mandou
  2. m. p. mandæ
  3. f. s. mandâ
  4. f. p. mandæ

Gerundio

  1. mandando
spedî

Indicativo

Presente

  1. mi spediscio
  2. ti ti spedisci
  3. o/a spedisce
  4. niatri spedimmo
  5. viatri spedî
  6. liatri spediscian

Imperfetto

  1. mi spediva
  2. ti ti spedivi
  3. o/a spediva
  4. niatri spedivimo
  5. viatri spedivi
  6. liatri spedivan

Futuro

  1. mi spediò
  2. ti ti spediæ
  3. o/a spedià
  4. niatri spediemo
  5. viatri spediei
  6. liatri spedian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi spedisce
  2. che ti ti spedisci
  3. che lê o/a spedisce
  4. che niatri spedimmo
  5. che viatri spedî
  6. che liatri spediscian

Imperfetto

  1. che mi spedisse
  2. che ti ti spedisci
  3. che lê o/a spedisse
  4. che niatri spediscimo
  5. che viatri spedisci
  6. che liatri spedissan

Condizionale

  1. mi spedieiva/spediæ
  2. ti ti spediësci
  3. o/a spedieiva/spediæ
  4. niatri spediëscimo
  5. viatri spediësci
  6. liatri spedieivan/spediæn

Imperativo

  1. spedisci ti!
  2. spedimmo niatri!
  3. spedî viatri!

Participio passato

  1. m. s. spedio
  2. m. p. spedii
  3. f. s. spedia
  4. f. p. spedie

Gerundio

  1. spedindo
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.